Opuštěnost a sebeodcizení

Pro mne zatím nejlepší kniha o narcistické poruše, kterou asi v nějaké míře trpí víc lidí, než by se zdálo.

Zaujímavá psychologická publikácia venujúca sa čoraz virálnejšiemu a akútnejšiemu problému, ktorým je ľudská osamelosť, izolácia, samota či separácia - tu autorka zvolila termín "opustenosť". Nech to nazveme akokoľvek, asi každý tuší, o čo ide. O pocit neukotvenosti, nestability, utrpenia, úzkosti a pocit toho, že sa na svete nachádzame sami. Autorka vychádza z psychologického postoja, ktorý kladie opustenosť už do vzťahu dieťa-matka. Opustenosť potom prerastá do individualizmu, egoizmu ba až narcizmu (a práve na tom stojí naša západná civilizácia), no nakoniec dochádza až k sebaodcudzeniu. K. Asper však vidí isté možnosti, ako prefransformovať danú skúsenosť a (možno) z nej vytvoriť niečo pozitívne. Kniha môže pôsobiť ťažko, ba až odradzujúco, no kto má chuť sa venovať takýmto spirituálno-filozofickým témam, nech siahne aj po tejto psychologickej publikácii (aspoň si vytvoríte obraz, ako vníma ľudskú opustenosť táto veda, resp. jeden z jej smerov).