One Last Gift

Nechcem veľmi pokaziť hodnotenie knihy. Ono, príbeh je fajn, nie je to zlé. V príbehu je opísaná strata blízkeho človeka a vyrovnávanie sa s takouto stratou. Okrem toho, hlavné postavy majú viac či menej traumy z detstva, ktoré ich pochopiteľne ovplyvňujú v dospelosti a musia akoby bojovať sami proti sebe, postaviť sa svojmu strachu. V tomto je to ozaj silný príbeh. Ozaj tu nejde o nejakú jednoduchú romancu medzi Samom a Cassie. Nuž, bohužiaľ by som povedala, že tu vlastne nejde o žiadnu romancu. Keď sa nad tým zamyslím, tak Cassie a Sam sa do seba zamilovali keď boli deti/mladí cca na vysokej si prejavili jeden cit. Potom na lyžovačke druhý. Potom prešlo 100 rokov kedy sa nemali ani len radi, neboli spolu, nestretli sa. Potom sa stretli, cit číslo 3, ktorý nedopadol teda. A potom opäť prešlo x mesiacov kedy si strana druhá uvedomila, že idem do toho. Zas nedopadlo. A nakonci po x mesiacoch to už dopadlo. Ani raz neboli spolu na rande. V celej knihe by sme ich dialógy zmestili na jednu stranu. Podľa mňa sa dokonca ani len nepoznali v rámci nejakej dospelosti. V tomto by som teda povedala, že akékoľvek romantické predstavy sú len křovím pre stratu a vyrovnávanie sa s osudom a hľadanie zmyslu života. Prirovnala by som príbeh k Jednému dňu (David Nicholls). Kde prejde celý život kým nastane tá chvíľa kedy sú obe postavy naladené na rovnakú strunu. Pre mňa nie. Málo dynamické, málo šťavy, málo romantiky, málo chémie a málo dialógov. Žiadny humor.

Posledný dar je smutno-krásny príbeh o smrti blízkeho človeka, vyrovnávaní sa so stratou, hľadaní seba samého, druhých šanciach, rodine, priateľstve a láske. Priznám sa, že pri niektorých scénach som si aj poplakala, no príbeh ma zahrial pri srdci a čítanie som si užila. Cassie v detstve prišla o oboch rodičov a v podstate ju vychoval brat, s ktorým mali veľmi blízky vzťah. Vytvoril pre ňu špeciálnu vianočnú tradíciu - honbu za pokladom podľa indícií. Bolo vidieť, že Tom bol skvelý brat, kamarát a človek, ktorý si rýchlo dokázal získať sympatie ľudí okolo seba a každý ho mal rád. Keď prišlo k tej zlomovej udalosti, všetko som prežívala s jeho milovanými a tak trochu mi pukalo srdce. Cassie bola šikovná mladá žena so srdcom na dlani, ktorá nikdy neodmietla podať pomocnú ruku. Bolo mi jej veľmi ľúto, život ju teda rozhodne nešetril a ani si nechcem predstaviť, žeby sa mi stalo niečo podobné. Našťastie mala okolo seba ľudí, ktorí ju ľúbili a boli jej v týchto časoch oporou. Zo Sama som mala od začiatku také zmiešané pocity, nepáčilo sa mi jeho správanie v niektorých situáciách a nejak som si k nemu nevedela nájsť cestu. Nakoniec sa mi to síce podarilo, ale až niekedy v trištvrťke knihy. Prehodnotil určité veci vo svojom živote, mali sme možnosť ho lepšie spoznať a ja som mu dokázala viac porozumieť. Romantické linka bola v tomto prípade trochu jemnejšia a nehrala prím, skôr sa nachádzala v úzadí a na tú pravú romantiku sme si museli dlhšie počkať, ale nejak mi to nevadilo.