Ohnivá

MONIKA SMOLKOVÁ - OHNIVÁ Napriek tomu, že ja fantasy veľmi nemusím a ani nezvyknem čítať, kniha sa mi veľmi páčila! Svet, ktorý vytvorila autorka bol vzrušujúci a krásny! Celý príbeh bol napísaný skvelým humorom a sarkazmom čo ja zbožňujem! Veľmi som sa nasmiala počas čítania a musím sa priznať, kebyže mám možnosť, tak by som knihu zhltla na jedno posedenie! Čo by ste spravili, keby ste sa ocitli vo svete z tej rozprávky, ktorú vám vaša mama rozprávala na dobrú noc celé detstvo? Nine sa prevrátil celý život hore nohami, keď jej mama dala vypiť odvar z kvetu večného spánku. Dostala sa na Veľký ostrov, kde ľudia nepoznali oheň a červená farba im znamenala hrozbu a smrť! "Jediná vec, čo má na tomto svete červenú farbu, je krv." Bola som očarená ako jedna moderná žena, ktorá je zvyknutá na výhody a pomoc modernej technológie sa vynašla vo svete kde vládol chlad a boj s príšerami z lesa. (Bolo to bravúrne s jej humorom a temperamentom!) Vo svete, kde vládnu traja králi a jeden z nich je chamtivý, chce všetok moc pre seba. Práve tento kráľ (ja som ho pri čítaní volala Aquaman) sa bojí najviac od Ohnivej! Našťastie Nina našla Dona, ktorý jej bol na pomoc. A veľmi sa mi páčilo ako sa ich vzťah vyvíjal. Tak našla odpovede na otázky, ktoré potrebovala vedieť. Okrem odpovedí však našla aj niečo oveľa vzácnejšie. "Pod lampou je najväčšia tma." Čo sa stane ak stará legenda o stratenej štvrtej kráľovnej, vládkyne ohňa, sa stane skutočnosťou? Prečo práve sa Nina dostala do tohto sveta, z ktorého sa už nevie vrátiť naspäť? Ako sa do príbehu dostanú draci? Jediné čo ma prekvapilo bolo, že koniec (kde sa nám vyjasnili veci) sa odohral veľmi rýchlo. Prijala by som, kebyže sa to trošku rozpíše na viac strán. Kniha je určená pre deti od 12+ , ale kľudne obstojí svoje miesto v knižnici aj u dospelého človeka. Odporúčam knižku, je to perfektná oddychovka! Ľahko sa číta. Počas čítania som sa cítila dobre a vďaka nej som sa úplne odreagovala a "vypla" z tohto sveta.

Toto nie je kniha, ktorú budem odporúčam. Možno maximálne na štylistické cvičenia. Rozvitých viet je viac ako zo slohovej práce študenta, ktorý objavil synonymický slovník a prívlastky rozosieva náhodne, no nesmierne vytrvale. A prirovnania, nesmieme zabudnúť na prirovnania. Odporúčam mladej a sympatickej autorke, budúcej slovenčinárke, prečítať si to po sebe aj 20x a 2/3 textu zoškrtať a prepísať nanovo. Si zoberte príklad z takého Ďura Červenáka. Iste, trvalo mu to roky, ale z opisu na štvrť strany už dokáže zoškrtať toľko textu, že mu ostanú max 2 vety, no je v nich všetko podstatné. Vďakabohu, že je v knihe menej chýb, ako v jednom statuse istej čelnej predstaviteľky kultúry na sociálnej sieti, ale podobný sebestredný vibe tu cítiť tiež (viď posledné vety autorky, kde hodnotí samu seba - a nie, nie je to vtipné, ani keď sa na to pozerám s odstupom). Vlastne ani neviem, kde začať. Máme tu veľmi jednoduché ploché postavy, ktoré neprechádzajú žiadnym vývinom a len sa tak motkajú po svete plnom kamenia. Áno, občas prejdú aj do toho nášho, ale stále majú svoje obmedzenia. Milujem knihy, kde sa hrdinovia objavia vo svete, kde funguje mágia, kde musia prekonávať prekážky a prispôsobovať sa cudziemu prostrediu. A prípadne celý ten svet aj zachrániť. :) Je to napínavé, výnimočné a proste im od začiatku držím palce. Aj Nine som chcela, no brala sa príliš vážne a zároveň sa správala, akoby mala 9 rokov. Knihy z pohľadu prvej osoby zvyknú čitateľa chytiť od prvej stránky. Aj keď ukážka na prebale knihy sľubuje vtipné postrehy, na udržanie pozornosti je ich primálo. Vlastne, keďže tu ani dynamika sveta poriadne nefunguje, logika kríva (začína to putovaním bosej hlavnej hrdinky cez kamennú jaskyňu, pokračuje vzťahmi, končí bojom, v ktorom ide o budúcnosť celého sveta), ešte aj náklonnosť dvoch postáv je nepresvedčivá. A na tej sa mohla autorka s humorom vyblázniť, ale ostáva len zvetraná pieskovcová grimasa, ktorej črty sa dajú len s námahou rozpoznať, lebo ju obrúsil neutíchajúci vietor. (Áno, túto vetu by som úplne škrtla, len kamene si zaslúžia pretrvať.) Pri knihách pre deti oceňujem priamočiary dej. Ak je bonusom tajomstvo, alebo nečakaný obrat, je to ešte lepšie. Oboje autorka krásne využila a získava za to malé, no bezvýznamné plusy. Navyše tu ani zloduch nemá presvedčivý motív. Aj strach zo straty moci je dôvod, no treba ho vykresliť. Keď už mám čiernobiele postavy (no dobre, v tomto ponímaní jednofarebné), aspoň protivník by mal byť hrozivý, ľstivý, či aspoň brutálne namakaný, nech sa hrdinovia zapotia. To, že nestojí za veľa, si hneď všimlo aj moje dieťa, ale na moje presviedčanie - že dajme knihe šancu aspoň prvých sto strán - ju zároveň aj dočítalo. Teda ďalším bonusom je pomerne krátky rozsah, veľké písmená, čiže aspoň dlho netrpíte. Viem, že detskej literatúre sa niekedy ujde pozícia na chvoste, ale keď je niečo nedotiahnuté, nemalo by sa to venovať deťom, lebo tam sa to stratí. Aj keď ešte nemajú toho toľko načítaného, či nevedia porovnávať, nepodceňovala by som ich. Z mojich detí po knihe siahlo len jedno, aj to oľutovalo, a tak ďalšie dve dali prednosť inej literatúre a pritom všetky spadajú do odporúčanej vekovej kategórie čitateľov, milujú fantasy a boj dobra so zlom. (Ak vás zaujíma, čítali radšej voľné pokračovanie série Fablehaven, ale aj Aristoteles a Dante spoznávajú tajomstvá vesmíru). 1,5* z 5*