Publikácia nie je polemikou o estetike populárneho a vysokého umenia, ale pátraním po tom, čo vlastne populárna kultúra reprezentuje v dnešnom svete uväznenom v totalite médií. "Populárna kultúra a médiá žijú v symbióze až pozoruhodnej, je priam úžasné sledovať, ako sa vlastne jednotlivé technologické vynálezy od zrodu kníhtlače až po internet a počítačovú kultúru podieľali na znovudefinovaní toho, čo je umenie, čo je zábava, čo je kultúra." Keďže autor je odchovaný literatúrou a literárnou interpretáciou, v publikácii sa opiera o svoje vzdelanie a interpretačný aparát, ktorý literárna teória používa, a pozerá sa na príbeh médií a ich rozvoj v ostatných vyše 500 rokoch vo vzťahu k populárnej kultúre. Autor nie je historik, preto sa nesnaží o dôslednú historickú trasu, v histórií skôr skúša nájsť zaujímavé a nepochybné zlomové momenty, ktoré menili vzťah medzi prijímateľom, konzumentom umenia a tvorcami obsahu. Zaujímavé je pritom, že každá nová technológia prenosu informácií - či už to bola kníhtlač, neskôr fotografia, film, rozhlas a televízia alebo globálna internetová sieť - vznikla s predpokladmi a plánmi na iné využitie, než si publikum vyžiadalo.