Obyčajní hrdinovia

Do roku 2022 som vstúpil s knihou slovenskou a to žánrovo mne nevyhovujúcou. Lenže anotácia znela sľubne a tak som dal priestor ďalšiemu spisovateľovi, o ktorom som nepočul. Ako to celé zhrnúť a zostať objektívny, aby neprevládla nechuť k žánru, avšak vyvážená spomienkami na socialistický režim? Nuž nebolo to zlé čítanie, ale ani dobré, štýl je jednoduchý (mať cca dvadsať a čítať túto knihu v tom veku, priadol by som blahom a vysolil päť päťcípych), no v texte prebleskujú sem tam skutočne krásne vety, akoby ich písal niekto iný. Čo si autor mohol odpustiť je postava Joža Fera, naopak, čoho bolo málo, sú scény s nemeckým poručíkom - kvitujem že adorácia sa nekonala. Pre tých, čo čas života prežili v komunizme, je to o pol hviezdičky lepšie čítanie, preto dávam nezaslúžené štyri päťcípe a to v záujme zachovania objektivity.

Tak tento žáner sa volá splatterpunk? Kombinovaný s young adult? Aspoň už viem, o čo ide, ha. Nostalgický návrat do socialistických osemdesiatych rokov v bývalom Československu. Áno, autor pokombinoval jedno s druhým, ale napriek tomu, alebo vďaka tomu, ma dobre pobavil. Aj je to pomerne dobre napísané, na to, že ide v podstate o tzv. brakovú literatúru. Vidieť, že autor je učiteľ. Objavil som v texte jednu nezrovnalosť, ktorú si autor ani neskorší editori nevšimli. Keď odchádza eštébák Novák s iblis do hotela, idú autom Tatra 613, čiernym. Potom, čo sa Iblis Nováka zbavila, nasadla do auta, no to sa nejakým podivným zázrakom zmenilo na čiernu Volgu. Alebo že by autor skúšal pozornosť čitateľa? Ešte som si všimol časté nezmyselné rozmiestnenie čiarok, ale za to asi milý Kubicsko nemôže, hm... Vždy pripravený!!!