Oběšenec

O tom, že sa zázraky dejú, pochyboval v stredovekej spoločnosti snáď málokto. Vzkriesenie odsúdeného obesenca vzbudilo určite množstvo záujmu a keďže išlo o jav nadprirodzený stalo sa jeho prešetrenie záležitosťou cirkvi. Na anglicko-velšské pomedzie niekoľko rokov po udalosti prichádzajú cirkevné elity, ktoré majú za úlohu preskúmať okolnosti a zhodnotiť, či sa zázrak stal pričinením v tom čase už mŕtveho biskupa Tomáša z Cantilupe. Zaujímavé, že nikto nepochyboval o tom, že sa jednalo o zázračné vzkriesenie a nie napríklad o nesprávne vykonanú popravu. Vďaka starostlivo spísaným záznamom dokážeme vhliadnuť do toho, ako taký stredoveký proces preskúmania zázraku prebiehal, odhaľujúc zároveň iné aspekty myslenia, usporiadania, či zvykov vtedajšej spoločnosti. Zaujímavé je, že samotný vzkriesený - velšský rebel Viliam Cragh nebudil toľko záujmu, ako biskup Tomáš z Cantilupe, ktorému bol zázrak pripisovaný. Bezpochyby významnú rolu zohrávalo spoločenské postavenie Viliama Cragha. Škoda, že sa cirkev nezaujímala viac o pocity a spomienky samotného aktéra vzkriesenia, tiež škoda vylúčenia detailnejšieho preskúmania možnosti, že bola poprava vykonaná nesprávne a teda sa o žiadny zázrak nejednalo.