No Future

Zajímavý počin, který by si zasloužil korektora; v knize o vzdělávání, kde autor (někdy zbytečně) používá cizí termíny, které mají české ekvivalenty, působí překlepy a chyby vysloveně trapně. Souhlasím, že vzdělávací plány obsahují snůšku hovadin, s vynášením virtuálního světa ne, ale tak už to bývá, každý máme na věci různé názory.

drobnosti, ktoré mi v knihe vadili: velebenie Grety premnoženie cudzích slov spoliehanie sa na to, že ľudia sa chcú vzdelávať... a v súvislosti so súčasnou situáciou zasa dávam autorovi za pravdu, že pod pojmom dištančné vzdelávanie sledujeme pokus dostať tabuľu a kriedu cez monitor / displej do každej detskej izby. možno si to neuvedomujeme – alebo skôr nechceme uvedomovať – zamieňame pojmy znalostná a konzumná spoločnosť. za znalosť vydávame, že 60 % našich detí vie napísať status na FB a zavesiť fotku na instagram, pritom pri bližšom pohľade musíme vidieť, že ide o obyčajný konzum niekým vytvorených nástrojov, ktoré znižujú schopnosť rozmýšľať a rozlišovať. za znalosť vydávame, že niekto vystúpi v súťaži Superstar, hoci ide iba o výrazne poruchový reproduktor už stokrát predžutých a natrávených polotovarov bez dlhšej záručnej doby. a fakt si neviem predstaviť, ako dokážeme – ak sa chceme ako civilizácia zachrániť – udržať pozornosť našich detí pri niečom, čo ich nezaujíma a z princípu zaujímať nebude, pretože sa nechú učiť, ale baviť, takže v momente, keď sa pozrú na displej, stávajú sa konzumentmi a keď ich jeden program/web/hra prestane baviť, prepnú na iný. jednoducho sa obávam, že napriek dobrým úmyslom smerujeme k idiokracii, ktorú veľmi zábavne popísal vo svojom filme Mike Judge (https://www.csfd.cz/film/185578-absurdistan/prehled/) ale strašne rád by som sa mýlil...