Nie na ústa

Když čtu Matkina, mám chuť hovoriť po slovensky ;) Bavila jsem se. - Nejedz ten sopeľ, prosím ťa. - Ale ja ho mám v nose. - Vyber si ho do vreckovky. - Ale ty ho chceš zahodiť? - Mám si ho odložiť? - Ale mohol by si si založiť zbierku sopľov. - Budem o tom uvažovať. - Ale, tati? - Áno? - Tati, ale ten sopeľ mi vážne chutí. Na to som nemal čo povedať.

Škoda peňazí ... čo viac dodať.

Pár zaujímavých myšlienok z knihy vpisujem nižšie. Inak sa mi páčila. - Humanista ako vždy - Z palubného denníka idiota - Vyzeral ako ilustračný obrázok k článku "TAKTO NIE" - Medzi bývale frajerky sa rátaju len tie, ktoré si pamätaš z rôzmych ročných období. - Antidepresívami si len kazíš dobrý dojem z alkoholu. - Kultivovaný alibizmus a uhýbavá choreografia sú tie vlny na ktorých sa mi surfuje najlepšie - Preceňuješ moju zvedavosť - Ale čo to bolo? To bola irónia? To my dvaja predsa nepoužívame - Bohvie čo mala prozreteľnosť za lubom keď mi postavila do cesty teba - Lezie mi na nervy a to zatiaľ dosť bezdôvodne. - Nemam poruke ani bejzbalku. Mam voči bejzbalkam poruke vrodenú nechuť - Pokročilá duševná kulturistka - Smiala sa pri tom a bola tak očarujúco živá že keby ju ten koniec sveta stretol tak s ňou pôjde na kolotoče a armagedon odloží na neskor - Strašne mladá a strašne bez spodnej bielizne. - Emocionálny pretlak - Kontrapunk - To čo som videl by mali v telke ukazovať ľuďom ktorým sa už nechce žiť. - Vyhovuje.jej na nich vek výška aj počet gramatických chýb na normostránku. A štandardne: K tomuto autorovi som sa dostal ako slepý k husliam. Nečakane to bolo to vďaka nejakej žene, s ktorou som sa vtedy chcel stretávať. Dámy prepáčia ale som ortodoxný odporca ženskej literatúry rovnako ako väčšiny citových vydieračiek a preto netuším čo som si sľuboval keď som Matkina pred pár rokmi začal čítať. Musím ale povedať že som prekvapený, a trošku aj zahanbený že ma to baví ako máločo. Ťažko sa mi bráni predstave seba samého v ružovom županovom outfite s vlasami zavinutými do uteráku, s pleťovou maskou na tvári a pohárom vína v ruke. Záber sa približuje a možno vidieť mojich sto kíl roztomilosti zažratých do ženskej knihy. Knihu v zápätí odkladám a opäť sa okydám horčicou, víno sa mení na pivo, vracia sa strnisko a záber končí stmievačkou. Asi to len prebúdza moju vnútornú ženu, neviem. Páčia sa mi opisy, páči sa mi dej a hlavne, tie prirovnania a všetky tie slovené hračky. Neviem či som to len ja ale oproti tomuto štýlu sa mi zdajú ostatní spisovatelia ako keby prvých 90% svojej autorskej praxe venovali tvorbe telefónnych zoznamov a zo zvyku sa stala železná štylistika.

Když čtu Matkina, mám chuť hovoriť po slovensky ;) Bavila jsem se. - Nejedz ten sopeľ, prosím ťa. - Ale ja ho mám v nose. - Vyber si ho do vreckovky. - Ale ty ho chceš zahodiť? - Mám si ho odložiť? - Ale mohol by si si založiť zbierku sopľov. - Budem o tom uvažovať. - Ale, tati? - Áno? - Tati, ale ten sopeľ mi vážne chutí. Na to som nemal čo povedať.

Narozdíl od ostatních čtenářů si nemyslím, že Matkina lze jen milovat či nenávidět. Já byla z Půlnočního deníku a Miluj ma ironicky unešená, Mexická vlna mě vůbec nebavila a Nie na ústa je v obdobném duchu jako první dvě jmenované, ale ten "wow efekt" už tu prostě není. Po prvních pár stránkách víte, v jakém duchu bude celá kniha. A v jakém tedy? Je to cynické, někdy až moc pravdivé, občas trochu zvrhlé, často vtipné, semtam vážné - na odpočinkové čtení pro zlodcery mého charakteru jako dělané :-D Ale zároveň nic, na co bych po přečtení dlouho vzpomínala.

Redaktor na voľnej nohe? Písmenkový génius? Internetový dohadzovač, rozhadzovač, rozvedený otec, brat, syn a dosť veľké množstvo akurátnych komentov, ktoré majú hlavu, pätu a niekedy aj hĺbku. "Filmy a knihy nám umožňujú nežiť chvíľku svoj život a to je blahodarná šanca zotaviť aspoň na chvíľu svoje doráňané vnútro."