Nezvaní hosté z Bikolu

Až reportážně pojaté črty o různých nadpřirozených entitách se mi četly moc dobře, protože to zase bylo něco úplně jiného. Seděl mi až místy odtažitý a nezúčastněný styl vypravování, i místní návaznost na filipínský venkov. Doporučuji číst po jednotlivých mikropovídkách, jinak hrozí splynutí. Doporučuji všem, kteří chtějí zkusit něco nového a méně děsivého.

Po Bytě ve městě Naga druhý filipínsky horor vydaný Golden Dogom a zrejme druhý v češtine za posledných... 800 rokov? Je úžasné, že sme sa ocitli v bode, v ktorom nielenže má český vydavateľ odvahu vydávať FILIPÍNSKE horory, ale čitateľov zaujímajú, teda nemám čísla predajnosti, ale niečo mi hovorí, že skutoční fanúšikovia žánru (teda nie tí, ktorí čítajú len Kinga a Darcy Coates) musia chrochtať nadšením a blahom. Keď spomínam na 90. roky (kedy v našej knižnici hororové oddelenie v skutočnosti bolo zopár políc s hororovými knihami, medzi ktoré zamestnankyne inštitúcie museli zamiešať iné žánre, aby pôsobili o čosi plnším dojmom, keďže vtedy sa u nás hororoví autori preložení do češtiny, o slovenčine nehovoriac, dali spočítať na prstoch dvoch rúk), tak je to skutočne evolučný počin na poli vydávania zahraničného hororu. Byt ve městě Naga mi pripadal o štipku vizuálne vymaznanejší; po výtvarnej stránke to pre mňa bola jedna z najkrajších, najzaujímavejšie poňatých beletristických kníh roka. Nezvaní hosté z Bikonu sú každopádne i tak po výtvarnej stránke krásny paperback. Texty sú oveľa dlhšie, než u Pancha Alvareza, čo mi najskôr vyhovovalo, ale ku koncu sa mi pre zmenu naopak zdalo, že kratší formát by tomu prospel predsa len viac. I z nich každopádne odkvapkáva temnota ako vyšitá. Temnota, ktorá nás neobchádza, ale nám naopak vtrhne bez opýtania do životov, či sa nám to páči, alebo nie. Je zo zrážka dvoch svetov, sveta živých a sveta nepredvídateľných mŕtvych so značne špecifickými prejavmi. Možno nám chcú ublížiť a možno nie, ale ak aj nie, ani tak to nie je práve najpríjemnejšie stretnutie. Lepšie precítiť ponuré, znepokojivé, nepríjemné, tiesnivé žánrové texty pomáhajú mrazivé ilustrácie. Zbierka obsahuje poviedky zo 70. rokov 20. storočia. Texty sú napísané priamočiaro a jednoducho, čo je lepšie, ako keby mali byť zbytočne, egomaniacky prekombinované. Meno autorky môže znieť divne, ako WTF pseudonym, ale netreba v tom hľadať nič komplikované, ona sa naozaj volá Neni Santa Romana Cruz, ibaže sa „Santa“ u nej skracuje na „Sta.“