Neurózy a sexualita

Táto relatívne krátka knižka zachytáva prípady, pozorovania a následné interpretácie Sigmunda Freuda, na tému duševné zdravie a sexuálne správanie. Analyzujte rôzne formy perverzie - ako základ perverzií Freud označuje niečo čo je vrodené v každom človeku a čo môže kolísať vo svojej intenzite a môže narastať pod vplyvmi života - a neurotického správania a snaží sa odpovedať na otázky: z čoho vyplýva takéto patologické správanie, v ktorom časovom úseku v detstve môžeme vnímať začiatky deviácií, čo máme ako ľudia všetci spoločné a kde sa nuansy v zdravom vývoji jedinca môžu zmeniť na tie nezdravé. Freud ma už dlhšie fascinuje svojou pragmatickou povahou jasne a zreteľne bez akéhokoľvek odsudzovania pomenovať veci tak ako sú - aj keď to často dvíha obočie. Ako prvé v tomto diele zachytáva úvahy o homosexualite - teda o invertovanosti ako to sám nazýva. Popisuje tu škálu pohlaví, muža a ženy - ktorú často popisujem aj ja v rozhovoroch s ľuďmi, ktorí majú zmiešané dojmy s pojmami a v kultúrno-etických otázkach odpovedajú vždy rovnako, že je iba muž a žena, čo samo o sebe nie je nepravda, no v rámci tejto mentálnej skratky odmietajú viesť ďalej dialóg o možnej škále medzi mužom a ženou. Freud uvádza niekoľko príkladov homosexuálneho správania - väčšinou mužov, keďže so ženami svojho času nemal toľko skúseností, respektíve nemal toľko pacientov (hoci jeden takýto prípad zaberá celá kapitola). Popisuje napríklad typického muža, ktorého priťahujú muži. Takéhoto muža väčšinou priťahujú taký muži, ktorí nesú známky ženskosti. Preto Freud vníma každého jedinca ako potenciálneho bisexuála. Freud opisuje liečenie homosexuality ako za takmer nemožné, respektíve uvádza ako jedinú možnosť vtedy, ak má jedinec sklon k bisexualite - teda homosexualita nie je plne rozvinutá - a vrámci ambivalencie sa počas terapie pokúsi prikloniť k opačnému pohlaviu. Avšak ani toto nemusí fungovať. Žena, ktorá sa cíti ako muž a ako muž miluje ženské pohlavie bude môcť byť len ťažko presvedčená aby hrala rolu ženy. Pedofíliu, v tej esenciálnej forme vníma Freud skôr ako vzácne deviačné správanie. Teda sa prikláňa k názoru, že ide často o to, že iný objekt akurát nie je dostupný a libido ho preto potrebuje využiť (hlad po ukojení). Sexuálne ukojenie nezapadá podľa Freuda iba výhradne do oblasti genitálií, ale využíva aj iné časti tela - hlavne keď sa bavíme o sexuálnom správaní detí - a to ústa alebo análny otvor. Dotyky a sledovanie iných častí tela - ako genitálie - a využívanie iných častí tela na sexuálny akt nazýva sexuálne preceňovanie. Freud ďalej opisuje fetiš ako náhradu sexuálneho cieľa za niečo nesexuálne (oblečenie alebo predmety) ktoré však musia splniť konkrétnu podmienku. Psychoanalýza dokázala, že fetiš môže vzniknúť aj akcidenčnou podmienkou ranného pohlavného zastrašenia, ktoré odháňa od normálneho sexuálneho cieľa a podnecuje k jeho nahradeniu. Môže ísť o potláčanie alebo neúspešné ukojenie potrieb prirodzenou formou. Podľa Freuda ten, kto je nenormálny v nejakom duševnom smere zo sociálneho či etického hľadiska, je obvykle nenormálny aj vo svojom sexuálnom živote. Nenormálnych v sexuálnom živote je však mnoho ľudí ktorí v ostatných parametroch zodpovedajú priemeru. Freud sa odvážil dokonca aj datovať choroby. Psychoneurotik podľa neho väčšinou ochorie až po puberte, a to z dvoch príčin. Buď pod tlakom požiadaviek ktoré na nich kladie normálny sexuálny život, alebo po druhé: Keď libido nemôže získať uspokojenie normálnou cestou. V obidvoch smeroch sa libido (túžba) správa ako prúd ktorého hlavné riečište bolo zahatané a preleje sa do vedľajších kolaterálnych ramien. Freud popisuje efekt cucania u malých detí a vysvetľuje ho tým, že u niektorých detí môže byť táto erogénna zóna v oblasti pier silnejšia. Vyvodzuje z toho následne, že ak táto citlivosť pretrvá do dospelosti, môže spôsobiť to, že takýto jedinec bude mať sklon k perverzným bozkom - alebo môže mať silný motív k pitiu a fajčeniu. Ak sa však naopak vytesní môže jedinec pociťovať odpor k jedlu a vyvolať napríklad hysterické zvracanie. Deti, ktoré využívajú erogénnu dráždivosť análnej oblasti bežne zadržiavajú stolicu dovtedy, kým im to už takmer nespôsobuje bolesť, respektíve preto, lebo v tom prípade pri vyprázdňovaní pociťujú slasť. Dá sa to spozorovať. Je to moment kedy sa dieťa nechce vyprázdniť do nočníka, hoci ho o to žiadame. Vyprázdni sa až vtedy keď to samo bude chcieť, respektíve bude cítiť slasť - väčšinou niekde v súkromí. Takže nejde iba primárne o vzdor ale aj o to neprísť o slasť. Freud ma fascinoval aj analýzou detskej krutosti. Krutosť je podľa neho veľmi blízka detskej povahe preto, lebo zábrana, ktorá zadržiava zmocňovací pud - teda schopnosť súcitu - sa vytvára pomerne neskoro vo vývine dieťaťa. Neskoršie opisuje aj dospievajúcich jedincov. Spomína napríklad osamostatnenie dospievajúceho jedinca od rodičovskej autority, ktorý hodnotí ako jeden z najnevyhnutnejších, a pre rodičov jeden z najbolestivejších momentov vo vývoji človeka. Je však absolútne nevyhnutný pre zdravý vývoj človeka. Ak sa tak nestane a jedinec ostáva v pazúroch rodičov, spôsobuje alebo prehlbuje to duševnú poruchu. Niektoré divoké spojitosti erogénnych zón a charakteristických čŕt ma na viacerých miestach prekvapili. Tak napríklad: priamo rozoznáva súvislosť medzi tvrdohlavosťou, šetrnosťou a poriadkumilovnosťou s análnou erotikou, či ctižiadostivosť uterálno-erotickým založením. Freud popisuje neľahkú úlohu psychoanalytika. Často sa stretol so situáciou, že to, čo od neho vyžadovali pacienti alebo blízky pacienta, míňalo skutočný cieľ - teda to, čo skutočne chceli. Napríklad pacient, ktorý sa nechce liečiť, neidentifikuje sa s tým, že má ťažkosti, nebodaj klame počas sedení, nebude môcť byť nikdy vyliečený, spomína aj konkrétny príklad manžela, ktorý žiadal aby jeho manželka bola vyliečená z neurózy. Čo však netušil bol fakt, že neuróza bol posledný tmel, ktorý ešte držal manželstvo pokope. Teda, stalo sa, že po vyliečení neurózy manželka požiadala o rozvod. Rozsahom útla, no informáciami nabitá knižka, ktorá sa snaží odpovedať na náročné otázky, ma zaujala. V podstate ako všetky Freudove diela ku ktorým som sa doteraz dostal. Hoci mi je jasné, že moderní vedci z psychiatrie by mi vedeli odpovedať na to, čo je a čo nie je prekonané z vedomostí, ktoré sú tu popísané, no tak či onak som si na 100% istý, že sa k nemu ešte vrátim.