Nedeľné šachy s Tisom

Konečne, po desaťročiach rozpačitého mlčania či glorifikácie začína slovenská literatúra reflektovať aj smutné, diskutabilné i doslova hanebné stránky slovenských dejín, a "slovenský štát" už nie je len témou pre protichodné výklady historikov, ale i regulérnou kulisou beletristických diel. Vďaka dôkladnému naštudovaniu dobových prameňov sa autorovi podarilo vierohodne priblížiť atmosféru malého slovenského mesta a autentických názorov "pána farára" s jeho pokrytectvom, fanatizmom, iniciovaním zla, ktoré stálo tisíce ľudí životy a navždy poznamenalo mentalitu Slovákov a v mnohých prípadoch i materiálne vybavenie ich domácností :=( (ukradnutý majetok ich odvlečených susedov je ešte stále v mnohých slovenských domácnostiach rodinným striebrom a predmetom dedičstva). Čo mi na knihe veľmi, ale naozaj veľmi vadilo, je osoba rozprávačky, ktorá pôsobí veľmi nevierohodne. Jednak už mám tých rôzne mentálne a psychicky postihnutých rozprávačov v literatúre dosť - je ich už akosi priveľa. A druhak - vykresliť psychicky chorú osobu tým, že ona o svojom postihnutí síce pomaly na každej druhej strane hovorí, ale inak sa v jej názoroch, spôsobe podania myšlienok, optike pohľadu na okolie nijak neprejavuje, to práve nevzbudzuje dôveru. Rozhodne však knihu odporúčam, je dôležitá, v mnohom prelomová a číta sa s napätím.

S prihliadnutím na to, čo sa v súčasnosti nielen na Slovensku deje, veľmi aktuálna kniha. Príliš rýchlo a ľahko zabúdame, čo sa kedysi stalo a nedokážeme sa z toho poučiť (alebo len veľmi málo) a preto sa história (v nejakej variácii) neustále opakuje. Osoby podobné lekárnikovi Balákovi môžeme nájsť v takmer každom malom meste, len im treba načúvať a podľa toho sa zariadiť a konať. Hneď by to inak vyzeralo. Silvester Lavrík spája fikciu s realitou a ono to výborne funguje. Čitateľovi otvára priestor na zamyslenie sa a dáva námet na premýšľanie nad tým, prečo sme takí, akí sme - večne nespokojní a závistliví. Škoda, že tak málo ľudí číta, lenže ono je to tak pohodlné, pozerať na komerčné vysielanie a nechať si vymývať mozgy. Niekedy naozaj pochybujem, či si tento národ zaslúži niečo lepšie, pretože, citujem: "pán Tiso bol prezident, akého sme si zaslúžili, na viac sme nemali." A súčasnosť je toho dôkazom, akurát s tým rozdielom, že výkonnú moc má predseda vlády a tam sme si (na jednu jedinú výnimku) ešte nikoho dobrého nezvolili.