Z poviedok dýcha doba minulá, no potešia aj súčasného čitateľa. Mne sa páčili hlavne tie kratučké :-)

Nostalgia zažltnutých fotografií, prach poletujúci v lúči slnka predierajúcom sa skrz záclonu, vôňa ovocia uloženého v pivnici na poličkách, vtáčí spev a štekot psov... Každá jedna stránka tejto knihy dokáže z mysle vyvolať nejakú spomienku z vlastnej minulosti a pritom sa pri čítaní dá tak nádherne na nič nemyslieť, len sa nechať pohltiť tými obrazmi minulosti. Spolu s knihou Pešo do neba tvoria dosiaľ neprekonateľný klenot.