Náměsíčníci

Sleduji hodně německá média a mohu dosvědčit, že "Náměsíčníci" se staly prvotřídním hitem a jsou soustavně prohlašováni za nový standard myšlení o příčinách vzniku první světové války. Kniha končí vyhlášením války; začíná zhruba kolem roku 1900 s výpady do starší doby 19. století, zejména při popisu vzniku Trojspolku a Trojdohody. Jak je v moderní literatuře zvykem, úvodní pasáž je naprosto absolutně a definitivně dechberoucí: začíná popisem vraždy královského páru v Srbsku v roce 1903, kdy skupina důstojníků vpadla do královského paláce a zuřivě hledala krále Alexandra a královnu Dragu (jejímž prvním manželem byl český inženýr Inž. Svetozár Mašín); když je našli schované v komoře u ložnice, rozsekali je na kousky. Tato první třetina či polovina knihy, která objasňuje dění na Balkáně a snaží se nově ukázat Rakousko-Uhersko, je skutečně naprosto fascinující. Knihu rozhodně doporučuji, jedná se dle mého názoru o skvělé dílo. Český národní dějinný příběh je s "Náměsíčníky" nepříliš kompatibilní, ale je požitkem a ctí mít takovouto oponenturu. Celý článek na blogu zde: http://jarmik-pise.blogspot.cz/2014/07/sleepwalkers-namesicnici-christopher.html

Veľmi obsiahle a fundované pojednanie o príčinách prvej svetovej vojny. A jedná sa o pohľad značne netradičný, avšak určite nie kontroverzný či dokonca nesprávny. Pri čítaní knihy môžme nadobudnúť dojem, že autor (mimochodom britský) straní Nemecku a naopak hľadá vinu za rozpútanie vojny predovšetkým na strane Dohody. Tak jednoduché to však rozhodne nie je. Predovšetkým sa musí čitateľ vysporiadať s mnohými svojimi zaužívanými názormi, vedomosťami ale i predsudkami. Predsa len je mnoho desaťročí zaužívaný názor, že malé Srbsko sa stalo obeťou skostnatelej a spiatočníckej C. a K. monarchie, cisárske Nemecko čakalo len a len na zámienku, aby mohlo povaliť zaužívaný poriadok v Európe, a ostatné mocnosti boli na strane dobra a všemožne im vzdorovali. Holt, históriu často píšu víťazi. Autor ponúka v knihe trochu iný obraz a buduje ho od základu a veľmi poctivo. Snaží sa nepozerať na vtedajšiu dobu optikou neskorších tragických udalostí, ale pohľadom vtedajších politikov, diplomatov, armádnych funkcionárov ale i novinárov a verejnej mienky. Nikto z nich netušil, k akým dôsledkom ich politika Európu privedie. Napríklad Srbsko nebolo obeťou, bolo primárnym agresorom, šovinistickým a poloteroristickým štátom túžiacim po veľkosrbskej hegemónií na Balkáne. Rakúsko-Uhorsko a Nemecko taktiež neboli hlavní hýbatelia udalostí, v podstate boli často v ich vleku. Kto najviac šľapal v prevojnových rokoch na plyn, boli dohodové veľmoci Francúzsko a Rusko. Francúzsko netúžilo po ničom tak veľmi, ako po návrate strateného Alsaska - Lotrinska. Súčasne sa snažilo zosnovať sieť obrany proti hospodársky a vojensky sa vzmáhajúcemu Nemecku. Rusko bolo zase dlhé desaťročia posadnuté ovládnutím tureckých úžin Bospor a Dardanely. Cestou k tomu mal byť zásadný ruský vplyv na Balkáne, kde sa ovšem stretal so záujmamy Rakúska-Uhorska. Hlavným koňom, na ktorého Rusko vsadilo, bolo práve Srbsko. To potom, s východnou veľmocou za chrbtom bolo čím ďalej trúfalejšie a čím ďalej očividnejšie šlo za svojim cieľom nie menším ako Veľké Srbsko. Takže autor nesníma úplne vinu z Nemecka, avšak podstatnú jej časť prisudzuje i dohodovým mocnostiam, predovšetkým Rusku a Francúzsku. Mimochodom Francúzsko malo mohutné finančné záujmy v samotnom Rusku i v Srbsku. Možno si docela živo predstaviť pocit nespravodlivosti u nemeckého národa i jeho predstaviteľov. Prvú svetovú vojnu zďaleka nespôsobili sami a možno na tej vine nemali ani hlavný a najdôležitejší podiel, pritom však schytali úlohu hlavného, ak nie jediného vinníka. Tento pocit nespravodlivosti patril k najsilnejším faktorom, ktoré priviedli Hitlera k moci a svet do ešte katastrofálnejšej vojny. Knihu považujem za dôležitý príspevok k objasneniu histórie 20. storočia a predpokladám, že mnohé názory dnes považované za nekonvenčné sa blízkej budúcnosti dočkajú širokého prijatia. Určite všetkým doporučujem zoznámiť sa s touto ojedinelou publikáciou. Buďto si svoje názory a vedomosti poopravíte alebo budete autorovi v duchu oponovať. Jedno i druhé bude prínosné.