Na dušičky zomrieš

Po kanibaloch a UFO, nam Epocha servuje Slovensky masaker motorovou pilou. Oproti ostatnym pribehom, boli Dusicky dejovo ovela viac prepracovane co je u mna plus. Erotickych scen je tu po menej co dielu moc neublizilo, ale naopak len prospelo. Konecne to malo hlavu a patu. Tesim sa na dalsie diela.

Bavia ma romány Marka E. Pochu. Keď po Krajine kanibalov a Kontakte prišiel s tretím, okamžite som si ho zohnal. Mark sa vo svojej tvorbe veľmi rád inšpiruje slávnymi predchodcami, či už literárnymi, alebo filmovými. V Krajine kanibalov predovšetkým The Green Infernom od Eliho Rotha a v Na Dušičky zomrieš Halloweenom Johna Carpentera/Roba Zombieho. Po dejovej stránke je to miestami ako keby až kópia, od vraha, ktorý utečie z opatery psychiatrov a vráti sa do rodného mestečka po 17. rokoch cez preživšiu sestru až po skúseného psychiatra, akurát teraz to nie je Dr. Loomis, ale MUDR. Lumisová (!). Mark síce inšpiráciu Halloweenom otvorene priznáva, ale to ešte neznamená, že to niektorých čitateľov nebude štvať. Mňa to bavilo a inšpirácia Michaelom Myersom mi nevadila, hoci bola miestami skutočne extrémna. Autor dokázal do príbehu zakomponovať dostatočne veľké množstvo svojich vlastných myšlienok, názorov a štýlov. Pochmúrna atmosféra smutných Dušičiek mohla byť prepracovanejšia a postavy obetí priemer, ale inak som si čítanie užil (padlo to v robote za dve tri hodinky) a nadprirodzený motív (knižku vydala Hydra, špecializujúca sa čisto na sci-fi, fantasy a okrajovo horor) bol na hlavnú zápletku namontovaný zručne.