Možno by si sa mala s niekým porozprávať

Myslím, že túto knihu vystihla autorka v texte sama: "Písala som o tom, ako niekedy máme kľúč k lepšiemu životu, no potrebujeme, aby nám niekto ukázal, kde sme ho, dofrasa, nechali. Písala som o tom, ako v mojom živote zohral túto rolu Wendell, a ako v životoch ostatných zohrávam niekedy túto úlohu ja." Pre mňa to bol veľmi pútavý, objavný, chvíľami až katarzný počin, pritom sa román čítal plynulo a ľahko. Páčilo sa mi, že autorka nás zaviedla aj do svojho vnútra, svojich zranení, strachov, obáv; že sa vzdala roly tej, ktorá ako psychoterapeutka všetko vie a zvláda, ale neštítila sa ukázať i svoju zraniteľnosť a chyby, čo ju v mojich očiach (spoločne s celou knihou) robilo veľmi ľudskou. Nevraviac o tom, že v diele sa objavuje viacero myšlienok/podnetov, s ktorými sa oplatí zoznámiť sa, či skôr pripomenúť si ich, trebárs: "Je nemožné človeka poriadne spoznať a neobľúbiť si ho. Mali by sme zvolať všetkých nepriateľov sveta a nechať ich vyrozprávať svoj príbeh a najdôležitejšie skúsenosti, opísať svoje úzkosti a skúšky, a všetci protivníci by sa zrazu udobrili." "Emocionálnu mínu najlepšie zneškodníme tým, že ju odhalíme." "Choďte za svojou závisťou; ukazuje vám vaše priania." "Predstavy o budúcnosti môžu rovnako mocne blokovať zmeny ako predstavy o minulosti." "To, proti čomu sa najväčšmi búrime, je často práve to, čo by sme mali najskôr preskúmať." Som veľmi vďačná za túto autobiografiu a už teraz šípim, že bude patriť k mojim top prečítaným knihám tohto roka. Jediné, čo mi trochu chýbalo, bol nejaký dôvetok (napr. v poďakovaní), ktorý by objasnil, či jej pacienti vedeli, že sa stanú zároveň aj jej postavami. Ak nie, dosť by ma to za nich mrzelo a u mňa by za to bolo o hviezdičku menej.

„Nemůžeme mít změnu bez ztráty, což je důvod, proč lidé tak často říkají, že chtějí změnu, ale přesto zůstávají úplně stejní.“ Jedna z knih, jejiz stripky/moudra/stripky mouder budou provazet vas zivot. Takova ta kniha, kterou nechcete docist a schvalne si posledni stranky odkladate.