Po knihe Vajce a ja, ktorá na mňa osobne až tak vtipne a optimistický nezapôsobila, som sa rozhodla, že dám Betty ešte jednú šancu. Nemôžem si pomôcť, ale opäť som pri čítaní viac pociťovala skôr Bettyno zúfalstvo a smútok, ako humor a optimizmus. Z jej rozpávania som nezaregistrovala, žeby bola až taká veselá kopa, ako o sebe prehlasovala... Mám to azda konštatovať iba podľa toho, že sa zopárkrát vyjadrila s nadhľadom o svojej hmotnosti ? Tam všetok jej humor skončil a ďalšie rozprávanie bolo iba vo forme vecného zhrnutia o fungovaní ústavu na liečbu tuberkulózy. Tuberkulóza je vážna vec a písať o nej s humorom je naozaj ťažké. Možno keby kniha nebola zaškatuľkovaná ako humoristický román, by bolo moje hodnotenie o kúsok optimistickejšie.

Po knize "Vejce a já" opět nadšení, skvěle napsáno! Kniha mě tak vtáhla do děje, až jsem měla chvílemi pocit, že sdílím s Betty pokoj v Borovicích! Těším se na další knížky, velká škoda, že jich nestihla autorka napsat víc!