Modrosleposť

Zvláštna kniha o unikaní a príťažlivosti, o snahe zblížiť sa a odmietaní. Ústrednou postavou je muž samotár, mizantrop. Kedysi vyučoval na škole, stále však unikal do svojich vlastných svetov, ostal v živote sám, rezignoval na možnosť emigrácie , stal sa outsiderom, čudákom. Realizoval sa v maľbe obrazov, vo výstavách, choval rôzne zvieratá. Posledným druhom boli sliepky, ktoré krátko pred svojou smrťou odkázal ako danajský dar svojej susede. S podmienkou, že sliepky sa musia dožiť prirodzeného konca. Tento detail, avšak podstatný, dokresľuje jeho osobitosť. Suseda je vlastne autorka, ktorá tiež veľmi osobitým prístupom opisuje Molnára, rozoberá svoj neidentifikovateľný vzťah k nemu. Vzťah ako žiačka, ako suseda, ako človek, ktorý ho neustále pozoruje, uvažuje nad ním, snaží sa s ním zblížiť, čo ale vyústi len do svojrázneho daru v podobe záhrady a spomínaných sliepok. Zaujímavý bol pre mňa detail, že Molnára pomenúva celým menom, svoju vlastnú rodinu, manžela a dieťa pomenúva len veľkými písmenami, napr. dcéru písmenom “D“. Akoby nehrali v jej živote až takú významnú rolu ako Molnár. Alebo akoby sa v tejto knihe chcela venovať len jemu a nerozptyľovať línie na ďalších členov jej života. Autorkin štýl je osobitý, filozofujúci, čitateľ je niekedy na rozpakoch, o čom vlastne číta. Časté vsuvky, odbočky do sveta zvierať sú zaujímavé, pri čítaní vnímame paralely medzi zvieracím a ľudským správaním. Zamýšľame sa, ako vlastne konáme v živote, podľa čoho sa riadime, čo chceme dosiahnuť. Kniha stojí za ponorenie sa do myšlienok v nej ukrytých. ----------- Autorka získala viaceré ocenenia, je spoluzakladateľkou Anasoft litera, do roku 2012 bola jej riaditeľkou.