Mlčanie jahniat

Dobrý večer. Posaďte sa, prosím. Dáte si pohár ročníkového Chianti? Nie, nemusíte sa báť. Zatiaľ. Viete, čo je na ľuďoch najzaujímavejšie? Myslia si, že strach začína v okamihu, keď uvidia vraha. Aké naivné. Strach začína oveľa skôr. Začína vtedy, keď si uvedomíte, že vrah môže byť pokojne inteligentnejší než vy. Clarice Starlingová prichádza za mnou s otázkami. Mladá a ambiciózna agentka. Vystrašená, hoci sa to snaží veľmi dobre skrývať. Páči sa mi. Nie preto, že sa bojí. Ale preto, že aj napriek strachu pokračuje. Clarice pátra po vrahovi, ktorého verejnosť pozná pod menom Buffalo Bill. Čo všetko by som jej vedel o ňom porozprávať. Ale načo? Oveľa zaujímavejšie je sledovať, ako sa Clarice približuje k pravde. A navyše som si veľmi obľúbil ten úchvatný intelektuálny tanec medzi nami. Rozhovory, v ktorých si vymieňame nepatrné omrvinky informácií za najtemnejšie tajomstvá jej duše, sú skutočným kulinárskym zážitkom pre myseľ. Čo si myslíte, milá Clarice, čo vlastne človeka robí monštrom? Je to jeho minulosť? Trauma? Túžba? Šialenstvo? Alebo len rozhodnutie prekročiť hranicu, o ktorej ostatní tvrdia, že sa prekročiť nedá? Pravdou je, že skutočné monštrum sa nedá vždy spoznať podľa tváre. Niekedy vyzerá úplne obyčajne. Niekedy je mimoriadne vzdelané. Niekedy sa dokonca pozerá s úsmevom. A v konečnom dôsledku všetci niečo hľadáme, drahá Clarice. Niektorí hľadajú vyslobodenie, iní dokonalosť...a niektorí len dobré jedlo v príjemnej spoločnosti. A teraz ma, prosím, ospravedlňte...mám starého známeho na večeru.

Toto mi neda a musim to napisat. Preklad je hrozny... Ako moze niekto prelozit vetu: Citim pach tvojej fufulice... Odpadla som