Milosrdenství

Melancholický náhled na podzim života.... Očima seniorky Marie Alberti se seznámíme s Rezidencí Ráj .... S pohledem na obyvatele i personál - s jejich příběhy i názorem, že zde nejde o milosrdenství .... jde pouze o očekávání důstojného dožití .... V dialozích Marie s Nocí se dozvídáme o střípcích z jejího žití .... občas se tu objeví i záblesky humoru .... Je pravda, že téměř 400 stran je hodně - ale je tu dost závažných myšlenek.... .... Přírodní cyklus dojde až do konce a začne zase od začátku .... .... Nikdy se nezastaví.... .... Ale když lidská bytost dospěje k zimě, už nikdy nezažije žádné jaro .... Styl psaní této autorky je vnímavý .... ovšem nese pečeť neodvratitelnosti ....

Rezidencia Raj, miesto posledného odpočinku klientov pred ich večným odpočinkom... Čakala som komédiu niečo na štýl '100 ročného starčeka' a spol. Dostala som smutný príbeh s mnohými témami. Nielen ohľadom staroby, starnutia, ale aj o súčasnom fungovaní spoločnosti v Portugalsku, o migrantoch, lacnej pracovnej sile, o odkázanosti starších ľudí na opateru. Bolesti, radosti, zdanlivo každodenné banality, ktoré v obmedzenom živote a priestore, hlavnej hrdinky, pani Alberti, tvoria jadro jej dní. Pani Alberti citlivo, občas s nadhľadom, priam tragikomicky popisuje svoj život v domove dôchodcov. Sleduje svojich kolegov, ostatných klientov domova, ale aj pracovníkov, ktorí sa o nich starajú. Tempo a dej, ktoré zdanlivo môžu vyzerať nenápadne a priam nudne, aby sa postupne odkrývala sila a hlas tejto knihy. Veľmi špecifické, pre milovníkov kníh, ktorí sa neboja čítať o starnutí, starobe, umieraní a starších ľuďoch. A hej, nie sú to malé deti, ako sa k nim často mladší správajú, ale takisto bytosti s vlastným názorom a osobnosťou, ktorých formoval život. O tejto knihe by sa dalo popísať veľa, a určite oveľa erudovanejšie ako ja. Napriek tomu, že je moja recenzia basic, knihu veľmi odporúčam! Jej sila (možno) viac vynikne po jej prečítaní a následných úvahách.