Marián Kuffa je vzácný člověk. Jeho knížky mohou číst i nevěřící, protože mluví úplně "obyčejně ", srozumitelně pro každého z nás.

Veľmi útla kniha s množstvom krátkych okamihov zo života jedného kňaza/farára Mariána Kuffu z malej dediny na východe - Žakoviec a jeho farnosti. Príbehy sú písane v jeho osobe. Sám na svojich skúsenostiach vysvetľuje nielen zmysel života v prípadoch, kde už ostala len beznádej, ale zamýšľa sa aj nad svojou minulosťou, ktorou si potvrdzuje svoje rozhodnutie slúžiť iným. Človek si povie, na čo sa zaoberať zrovna touto osobou? Myslím si, že je to v tom, čo robí pre túto spoločnosť. Ak sa čitateľ odosobní od toho, že ide o osobu farára, nájde obsah - čo zaujme, poteší ale i zaskočí v tom, ako ľudské osudy môžu byť kruté. Nakoniec, niekedy smutne/neskoro, ale nájdu správne rozuzlenie a na druhej strane aj konkrétne osoby úľavu. Pointa je vždy jedna. A to, ako žiť život hodnotne a otočiť sa z dna a vrátiť sa k spoločnosti, rodine - v akomkoľvek okamihu a v akomkoľvek čase. I keď je neskoro, vždy je priestor nájsť sa, byť sám sebou. Pre osoby, ktoré spoznali samé dno - svojho života, spoločnosti to je, ale veľmi náročné. Avšak niekedy zistíme, že o to spontánnejšie. Tí čo nemajú nič, reagujú síce nepredvídavo, ale keď - tak - narovinu a jasno. Kuffa je pre nich posledná nádej. Tiež mu síce ide o "krk", ale on to berie ako poslanie. Kde niektorí už nemajú nádej, on ich vždy príjme. Tu sa opiera ako kňaz o vieru. Ale tiež pre každého s pravidlami - aj svetskými. Preto kto nechce a nesúhlasí, odchádza, ale spoznáme, že vo viacerých prípadoch aj vracia. Taký je viacerých osud. A príbeh Mariána Kuffu - osoby, kde "stratení" hľadajú novú nádej a šancu....lásku.