Marína

Nostalgická vzpomínka na školní léta .... hold zemi a lásce .... Ako vy Tatry keď oblak zlatý na hory svoje hodíte tak ona duchom svojim mi šatí tone v života úsvite .... Marína moja ! teda tak sme my ako tie božie plamene ako tie kvety na chladnej zemi ako tie drahé kamene padajú hviezdy - aj my padneme vadnú tie kvety aj my zvadneme a klenoty hrúda kryje ....

Miestami bolo veľmi ťažké sa sústrediť - zložité úvahy a opisy. Ale niektoré časti sú naozaj prekrásne. Zaujalo ma, keď básnik opisoval mileneckú roztržku. Najpútavejšie časti sú, keď Marínu pokúša motýľ, neskôr had aby zabudla na svoju lásku a neskôr, keď Marína ako Víla pokúša autora, aby s ňou odišiel do vĺn Hrona. My Slováci môžeme byť právom hrdí.