Manželstvo pre potešenie

Manželstvo pre potešenie (mu´tah) patrí k praktickým stránkam moslimskej viery. Vždy ma fascinovalo, že rozdiel medzi smrteľným hriechom cudzoložstva (za ktorý hrozí trest smrti, kameňovanie a večný pekelný oheň) a úplne legálnou praktikou uzavretia chvíľkového manželstva pre potešenie predstavuje jediný papier spísaný v prítomnosti náboženských autorít. Skvelá ukážka pokrytectva a prešpekulovanosti, ktorými toto náboženstvo oplýva. Vraj je to preto, aby sa eliminovala prostitúcia, buahahaha. Známy a cenami ovenčený marocký spisovateľ nás berie do Maroka a Senegalu. No a hneď sú tu farby a vône, na ktoré veru európska literatúra nemá nárok. Príbeh je v podstate veľmi jednoduchý, jedná sa z veľkej miery o klasický trojuholník, tu ozvláštnený tým, že sa nejedná o muža, manželku a milenku, ale o muža a dve právoplatné manželky. Neskôr sledujeme osud dvojičiek, ktoré sa narodili zo zväzku Amira a čiernej Nabou. Najväčšiu pozornosť si odo mňa zaslúžili pasáže, kedy sa Amir chodil radiť ohľadom svojich problémov so ženami k významnému moslimskému učencovi Mulajovi Ahmedovi. Ten sa vždy blysol niečím hlbokým, čo si zaslúži tesať do kameňa, ak to náhodou do toho kameňa nebolo vytesané už predtým... „Buď mužom, buď silný a nedaj sa obalamutiť ženskými úskokmi. Ako sa vraví v islame, ich schopnosť škodiť je nekonečná.“