Lonesome Pokrevní pouta

Nikdy ma neprestane udivovať, keď si spomeniem, že séria Lonesome nie je pohrobok 80. rokov, ale je to dielo vcelku čerstvé: prvý diel vyšiel v r. 2018. Scenáre, ktoré Swolfs píše, však pôsobia zastaraným, azda až mierne suchopárnym, vari konzervatívnym dojmom. On je to proste 70-ročný pán, ktorý má svoje videnie sveta a nejaké nové metódy, postupy, nedajbože inovácie, ho proste nezaujímajú. To samozrejme nič nemení na fakte, že ma jeho scenáre nebavia. Nedokázal urobiť nič pre to, aby ma zaujímalo dianie okolo všetkých tých fúzatých a bradatých pánov v klobúkoch. Postavy mi neprirastajú k srdci, dialógov je také ohromujúce množstvo (a sú také nudné), až to má vyslovene ubíjajúci efekt. Hlavný hrdina je vcelku sympatický, ale skôr ako chlapík, ktorý vám dá prednosť na ceste, hoc nemusel; nepotrebujete poznať jeho rodinnú anamnézu, ani ho pozývať na večeru. Body hore určite za kresbu. Swolfs je aj ilustrátor a túto funkciu zvláda oveľa lepšie, než funkciu rostlináře pardon scenáristu. Kreslí fakt krásne, pričom tentokrát dej umiestnil do New Yorku roku Pána 1861. Je to po výtvarnej stránke skvelé, živé, dominantné prostredie, hoc už to menej pripomína čistý western z jednotky a dvojky, čo fanúšikom prvých dvoch dielov (nie, že by som ich poznal veľa) môže prirodzene vadiť. Pozdáva sa mi aj samotné vydanie v podobe peknej zošitovky na kvalitnom papieri. Len keby ma tie scenáre viac bavili. Obálka ukážková. Na konci sa síce konečne rozohní akcia a je to nekompromisne drsná (a realisticky si to v nej odnesú aj zvieratá), ale to už je neskoro. Veľmi neskoro.

Třetí díl je asi nejslabší. Pořád velmi dobrá kresba, ale scénář je tentokrát docela ulítlej. A bojím s ebojím, že ani čtyřka nebude nic moc. A to to tak dobře začalo.