Letmý sneh

Veľký, ťažký, zúfalý príbeh, stvárnený placho, minimalisticky. Žiadne veľké slová a prudké gestá, ale úžasné vykreslenie atmosféry, dokonca miestami vtipne. Tichý zosun do "krajiny za zrkadlom", strašný svojou nezvratnosťou, nebýval veru témou pre beletriu, no v poslednej dobe sa tento námet stal veľmi frekventovaným, možno aj preto, že téma už prestala byť rodinným či spoločenským tabu a podobný príbeh zažíva čoraz viac ľudí. Knihu mi nesmierne "zútulnili" v nej zakomponované reálie - Heydukova, kde som bývala, Šafko, kde som v Kazačku (blahej pamäti) oslavovala niekoľko promócií, Michalská, po ktorej som roky rokúce chodila do práce. Akoby i tieto detaily prispeli k porozumeniu príbehu a súzneniu s postavami. Len jediná pochybnosť: početné epizódy príbehu venované slovenskej lexike sa môžu stať prekážkou, že kniha nebude tak prekladaná a v cudzine vydávaná, ako by si zaslúžila.

Ťaživé a bolestné, no predsa krásne čítanie. Spočiatku je to iba sled zdanlivo nesúvisiacich úvah, z ktorých sa len veľmi pozvoľna, nenápadne a nehlučne, vynára príbeh. Nadobúda vôňu, farby, zvuky, naberá hĺbku, rozmer. Získava tvár, „dušu“. A presne tak potichu, bez veľkého kriku, ako sa rodí samotný príbeh a aká skromná a nenápadná je kniha rozsahom i obálkou, sa zmocní vašej duše a zanechá v nej stopu, odtlačok. Čo viac od knihy možno žiadať?