Láska zvoní vždy dvakrát

Kniha rozobera rasove predsudky, ktore su na Slovensku zial bezne a zovseobecnovane. Hlavneho hrdinu si vsak nejde neoblubit napriek inej narodnostnej prislusnosti. Knizka je pisana v tretej osobe, ale len z hrdinkinho pohladu a riesi jej pocity a dilemy. To moze trochu zamrziet. Kniha sa cita lahko a rychlo. Chvilu mi trvalo kym som sa z mojich historickych romancii a zahranicnej literatury preorientovala na slovensky styl a modernu dobu este k tomu zo slovenskeho prostredia ale zhruba v polovici knihy som uz bola plne adaptovana a potom som si zaciatok precitala este raz. Clovek ma casto pocit, ze ano toto pozna, ano take sa stalo aj jemu... jednoducho casto sa pristihne ze pokyvkava hlavou v nemom suhlase. Hlavne postavy su teda sympaticke, dokonca aj tie vedlajsie a dokonca aj tie kvazi zaporne. Nedali sa nemat radi, skor ich clovek lutoval alebo sa pri nich chytil za hlavu a povedal si, ze to je pako, ale tak v dobrom. Jedine co mi tak na tom vadilo bola pribehova bublina okolo Adriany. Autor do nej vpustil sem tam jej kamaratku, ex, otca, hlavneho hrdinu a jeho dceru a tak a zvysok prostredia akoby neexistoval, akoby tam nebol a nedotykal sa jej. Pacili sa mi autorkine retrospektivne nahlady. Ocenila by som mozno viac dialogov. Kludne s vacsou obsahovou hlbkou. A mozno aj keby hlavny hrdina viac bojoval.

Milujem tvorbu slovenských autorov.Kniha bola vtipná čo sa mi páčilo a je pekné čítať o veciach ktoré sú dobre známe, keď už len napríklad tie naše staré dobré ľudovky :). A tak isto ma kniha len utvrdila v tom že nieje všetko len čierno biele a že občas si zakrývame oči a hádžeme všetkých do jedného vreca pretože je to tá ľahšia cesta. Knihu teda odporúčam a možno sa k nej raz vrátim aj ja ❤