Dovolím si tvrdiť, že Ján Kuciak nepísal svoje reportáže s úmyslom zostaviť z nich raz knihu. Len tak si viem vysvetliť, prečo pre mňa táto kniha akosi nefunguje, k mojej veľkej ľútosti. Čítala sa mi ťažko, hoci som na texty presne tohto druhu profesionálne zvyknutý a hoci sa k tomu v tomto prípade pridalo aj veľa zhovievavosti a trpezlivosti z ohľadu na autora. Výnimočný obsah článkov ťahá ku dnu ťažko čitateľná forma, snáď s výnimkou textov, na ktorých Ján Kuciak spolupracoval s kolegami (napr. s Veronikou Šmiralovou na kauze Biele kone alebo s Janou Čunderlíkovou na reportáži Obchod s liekmi). Na docenenie článkov je tiež často potrebné poznať mnohé skutočnosti mimo knihy, v čom editorky čitateľovi veľmi nepomáhajú - príkladom je dosť nezrozumiteľne opísaný prípad Čistý deň. Grafická úprava tiež nie je práve vydarená a snáď by som len poprosil, aby v prípade, že sa niekedy bude pripravovať dotlač, boli fotografie doplnené popiskami, nech sa človek dozvie, kto na nich je. Veľmi som chcel dať lepšie hodnotenie, tak snáď len dodám, že prológ Jankovho otca a epilóg jeho bývalého šéfredaktora Petra Bárdyho ma naozaj chytili za srdce. Česť pamiatke Janka a Martiny a česť jeho obdivuhodnej odvahe a neoceniteľnej práci.