Neviem, či by som to nazval detektívkou. Ale zase, čo to je? Sociálny román? Kronika? Najviac mi to pripomínalo reportážnu knihu. Detektívna linka tu totiž nie je taká podstatná. Nie je to ani tak o vyšetrovaní, ako skôr o dopade celého incidentu na jednotlivé postavy. A neskôr samotné zmiznutie Silvi ustupuje do pozadia, pretože život ide ďalej a všetko sa mení. S tým súvisí aj jedno moje priznanie. Nemám rád skoky v čase, ale v tejto knihe mi nevadili, práve naopak. Bolo zaujímavé sledovať, ako sa menia nie len ľudia, ale aj samotné Misto. Zo začiatku som mal problém so štýlom, akým je kniha písaná. Prišiel mi odťažitý, ako by som sledoval film, ako keby Pavičić kĺzal po povrchu postáv i samotného problému. Ako som ale pokračoval v čítaní, tak tieto pocity zmizli. Buď som si zvykol, alebo Pavičić naozaj šiel do hĺbky. Celý príbeh je tragický, melancholický, temný a možno až depresívny. A to sa podpísalo aj na postavách. Chcel som napísať, že Vesna mi bola nesympatická kvôli svojmu chovaniu, ale môžem sa jej čudovať? Môžem sa ktorejkoľvek postave čudovať, že sa chovala, ako sa chovala? SPOILER: Neviem, čo si mám myslieť o vyriešení prípadu. Príde mi to ako zázrak. Proste zrazu, po niekoľkých dekádach, sa to vyrieši. Zase som ale rád za to, čo následne urobil, alebo skôr neurobil, Šain. Mierne ma to prekvapilo a zanechalo to vo mne zvláštne pocity. KONIEC SPOILERu. Kniha je mierne iná, ako som čakal. Nie je ani tak detektívna, ale neviem, k čomu by som ju prirovnal. Je zaujímavá. Má postavy, ktoré i keď nám správaním nemusia sadnúť, tak ich chápeme. Je dobrá.

Dokonalá detektívka a spoločensko-sociálny román v jednom. Perfektne vystavaný dej, zápletka a životy postáv, na pozadi dejinnych reálnych udalosti. Už dlho som nečítala tak dôsledne, a do najmenšieho detailu prepracovaný roman, bol to nádherný čitateľský zážitok. Takto sa majú písať knihy. O pár rokov si ju prečítam znovu. Román má peknú zbierku literárnych cien. Autora budem sledovať a zároveň sa tešiť na ďalšie knihy.