Krížové cesty

"Mária, ty si Boží úsmev pre nás, ktorí sme takí doráňaní úškrnmi tohto sveta." Keďže mám rada pobožnosť krížovej cesty, užila som si aj čítanie tejto knižky (i keď užiť asi nie je ten najsprávnejší výraz a hlavne cieľ oných duchovných zamyslení). Najviac sa mi páčili úvodná a záverečná pobožnosť, teda krížová cesta bohoslovca a krížová cesta kňaza. Pri tých bolo badateľné, že autor vie, o čom píše, že zmieňované skúšky, pocity, výzvy sám okúsil. Opakom bola trebárs krížová cesta mladého človeka, pri tej cítiť evidentné generačné rozdiely a autorovu neschopnosť, napriek všetkej snahe, rozmýšľať a vyjadrovať sa ako dnešný mladý človek. Zaujala ma aj krížová cesta za rómsky národ a hádam ešte viac slovensko-rómska dvojjazyčná krížová cesta; oboje nie ani tak svojimi myšlienkami, ale už len ideou, ktorú by som rada videla aj v praktickej realizácii. Autor sa pomerne často uchyľuje k rôznym zbožným klišé a frázam, ale aj napriek tomu je to na pôstnu dobu vhodná knižôčka, ktorá sa síce formálne prihovára len určitým stavom, generáciám či etnikám, ale inšpiráciu do vlastných kalvárií si v nej môžeme nájsť aj my ostatní. "Nie je hanbou prijať pomoc. Hanbou je pomoc neprijať a niečo dobabrať."