Krize identity

Žeby Brad Meltzer bol novým Jeffom Lemireom? Ktovie, či nebude, získalo si ma to emočne, pri smrti viacerých postáv som mal na krajíčku a ten koniec, to boli emócie ako hrom. Bolo to aj šokujúce viackrát aj plno odhalení to prinieslo a porovnanie s Alanom Mooreom je myslím viac než trefné. Páčilo sa mi okrem iného, že ide fakt o komornú detektívku s minimom akčných scén a nebál by som sa prirovnať ju k noiru, čo v superhrdinskom komikse je aj pre mňa novinkou. Kresba je proste vynikajúca a panel podobajúci sa jednej scéne z Vykúpenia z väznice Shawshank fakt stojí zato. Ale aj mnoho iných panelov a scén. Vynikajúce sú aj bonusy, kde nájdete fakt bohaté a výživné množstvo doplnkových informácií. Proste skvelé.

Na prvý raz trochu sklamanie (najmä po ambicióznych prirovnaniach k Watchmen Alana Moorea), ale po druhom prečítaní musím uznať, že je to fakt vydarený, skvele napísaný komiks, kde nič nie je navyše a akčné scény nie sú v skutočnosti až také samoúčelné, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Napokon prirovnanie k Mooreovej klasike nie je až tak od veci; démýtizácia superhrdinov je v oboch príbehoch spracovaná inak, ale zakaždým kvalitne, aj keď samozrejme Moore je Moore. Akcie je každopádne (našťastie) málo. Namiesto nej komiks vsádza na vzťahy a vyšetrovanie vraždy. Žiadne záchrany sveta, ani vesmíru. „Iba“ vražda nevinnej ženy. Scenárista si vybral prekvapivo skôr menej známe, miestami až vyložene neznáme (u nás) postavy. Legendy Wonder Woman, Superman a Batman sa stiahli do ústrania, miestami až do camea. Bola by to samovražda, nebyť jednej veci. Nebyť toho, že scenár je veľmi osobný a psychologicky dobre spracovaný. I z treťotriedneho chlapíka, ktorý sa vie naťahovať (ehm), sa mu darí spraviť kvalitnú postavu, do ktorej (elastickej) kože sa vieme ľahko vcítiť. Na prvé čítanie je to komplikované, ale pri druhom už mi do seba zapadávali veci, ktoré mi pri prvom utiekli. Okrem prekvapivo náročného scenára oceňujem samozrejme ešte kresbu Ragsa Moralesa a skoro 50 strán (!) bonusov.