Kráľovná krvi

Na pár večerů opět ožila legenda. Životní příběh grófky Alžběty Báthoryové mě fascinuje od mladých let a přečetla jsem o ní dost. Královnu krvi od M. E. Hajdukové mám ve své knihovně jako lahůdku, kterou jsem konečně okusila... Líbil se mi příběh, který autorka zpracovala, a i když už prakticky není možné najít nová fakta, i tak jsem se v příběhu ztratila. Čachtický hrad mám nedaleko bydliště, a slíbila jsem si, že se tam v létě zase jednou podívám. I já věřím, že grófka nebyla tak krutá a zlá, jak tvrdí legendy, ale byla ovlivněna dobou, ve které žila. Děkuji paní autorce za tento román. Užila jsem si každou stránku!

Alžbeta Báthory je jednou z najkontroverznejších postáv v našej histórii. Počas minulých rokov sa okolo nej vytvorilo množstvo legiend, povier a mýtov, najmä čo sa týka jej údajného kúpania sa v krvi mladých dievčat. Pravdu sa už asi nikdy nedozvieme. Môj otec pochádza z okolia Čachtíc, sama som tam strávila veľa času a doteraz tam máme veľkú časť rodiny, takže aj z tohto dôvodu ma príbeh veľmi lákal. Autorka ma opäť raz nesklamala a dopriala nám skvelý príbeh. Obdivujem autorov, ktorí sa púšťajú do spracovania historickej témy, vyžaduje si to mnoho štúdia a aj v tomto príbehu je vidieť, že autorka túto časť nepodcenila. Samozrejme, že niektoré veci si upravila v prospech príbehu, ale aj tak som sa dozvedela veľa nového. Páčilo sa mi, akým spôsobom Alžbetu v príbehu vykreslila - na jednej strane prísna, krutá, inteligentná pani, ktorá sa dokázala postarať o veľké majetky, na druhej milujúca, citlivá a starostlivá žena a matka. V príbehu sledujeme jej osud v podstate od detstva až po smrť, jej vzostupy i pády. Musím povedať, že zo začiatku som voči nej cítila určitý odstup, ale postupne mi prirástla k srdcu. Doba, v ktorej sa príbeh odohráva, bola veľmi pekne popísaná. Autorka používala dobový jazyk, čo ešte viac prispelo k vytvoreniu autentickej atmosféry. Bolo tu skvelo poukázané na to, ako rýchlo sa z malého nedorozumenia dokáže stať veľký problém. Klebety sa vždy šírili rýchlosťou svetla. Jedna baba povie druhej, tá si to trochu upraví, pošle ďalej a je to. Zaujala ma aj časť ohľadom liečiteľstva, bolo to veľmi zaujímavé a poučné (najmä využívanie rôznych byliniek), hoci v príbehu to spôsobilo celkom veľkú šarapatu. Darvulia (a aj ďalší potulní umelci) vniesla do príbehu niečo magické. Mala okolo seba takú zvláštnu auru, čo ju robilo takou zaujímavou a tajomnou (asi aj kvôli tomu ležala niektorým ľuďom v zuboch). Túto stránku tiež podporilo prepojenie minulosti s prítomnosťou. Ďakujem autorke, že do príbehu vložila aj niečo pre moju romantickú dušu. Mnoho takýchto scén tu síce nebolo, no o to viac som si ich užívala. Kráľovnú krvi radím medzi tie najlepšie autorkine knihy a môžem vám ju len odporučiť.