Nikdy jsem o minoutarech nečetla žádný příběh a tak jsem po něm chňapla s nadšením. A nadšení mi vydrželo celou dobu. Přiznávám, napřed jsem úplně nechápala, proč je děj postaven na minotaurech. Všechna ta slova o cti, víře a kodexu by přeci zvládnul i kdejaký rytíř. Jenže autorka je liška podšitá a tak nám fakta předkládá dle svého uvážení a ne, jak my chceme. Takže když skončí první část příběhu, tak to vypadá, že víme, jak to dopadlo. Jenže nevíme, co tak dopadlo, co vše se stalo, že Nerghanovy cestičky osudu doputovaly zrovna sem. A už vůbec nevíme, proč potkal zrovna Unifareu? Proč ona nemluví? Samá proč? Proč? V dalších částech se všechno dozvíme. To vám prozradit mohu. I to minotaurství. Dostali od bohů spoustu darů a jak Kodex praví, mohou je užívat ke slávě svého rodu. Jenže právě to se začne nějak kazit. Kde byla odvaha je najednou podlost. A ačkoliv minoutar vždy mluví pravdu, najednou ji dokáží proradně zamlčet. Monoutauři uznávají svoje tradiční role v rodině. Muži bojují převážně s těžkými zbraněmi, ženy jsou šamanky a k obraně používají maximálně oštěp. A že těch bojů tady je! Ať jde o boje s horaly či mezi sebou v bojových arénách či při btratrovražedné válce. Příběh je to napínavý, smutný, díky básním z Kodexu i lyrický. Můj dojem je, že minotauři jsou tak trochu herci. Velká gesta, elektrizující projevy a emotivní apelování na soukmenovce jim fakt jde od srdíčka. A pokud se pustíte to čtení, tak se vám určitě do srdíčka dostanou nejpozději u věty „Staneš se raganem?“

Česká spisovateľka Zuzana Hartmanová sa po tretí raz vracia do svojho fiktívneho sveta. Accadské dobrodružstvá je však možné vychutnať si ako samostatné príbehy, nie je potrebné poznať dilógiu o nekromantke Nix. Tentoraz sú navyše stredobodom pozornosti minotauri. Legendami opradené kmene s kultúrou, zvykmi a vlastnou históriou. Čitateľ má na stránkach knihy možnosť spoznať ich a zistiť, či tieto stvorenia čaká aj nejaká budúcnosť. Podobne ako autorkina prvotina Noční labuť, aj v tomto prípade ide o poviedkový román. Navyše je odetý do hávu hrdinskej fantasy. V tomto smere sa núka takmer klasický námet o spáse, zrade a cti, s prímesou lásky a túžbou všetkých zachrániť. Tento výpočet tvorí základné predpoklady daného žánru. Napriek tomu sa nedá tvrdiť, že by Harmanová napísala typický hrdinský kúsok. Zdá sa totiž, že zvážila svoje možnosti a rozhodla sa, že využije viacero spôsobov, ktorými môže čitateľa zaujať. V prvom rade je to výber samotných minotaurov. Hrdej rasy čestných bojovníkov, ktorí nedokážu klamať, vždy držia slovo a žijú určitým spôsobom. Zväzujú ich dávne tradície a zákony, prípadné spory riešia súbojmi. Dopĺňajú ich ženy liečiteľky a šamanská mágia. Takisto nejde o úplne inovatívne prvky, ale dokopy fungujú. Pravdepodobne najväčšou výhodou knihy je jej stručnosť a epizodickosť. Dejová linka pritom začína zdanlivo na konci. Vidíme, ako dopadne cesta bojovníka, a nejeden čitateľ sa začne pýtať, či sa má obťažovať aj za stranu šesťdesiatpäť. Prvá časť knihy predsa namaľovala obraz toho, čo sa už stalo. No až opisy ďalších udalostí tie výjavy dokreslia. Ich prostredníctvom autorka vysvetľuje motiváciu, predstavuje aktérov a hlavne prehlbuje tragédiu všetkých udalostí. Je stručná a výstižná. Tiež preskakuje z príbehovej súčasnosti do minulosti. Nezdržiava sa zbytočnosťami a nemá nutkanie čitateľa zbytočne vodiť za ruku. Ukáže mu len smer a vyšle ho na cestu, podobne ako svoje postavy. K tomu núka pomalšie i rýchlejšie okamihy, surovú akciu i zamyslenia. A keď čitateľ otočí poslednú stranu, uvedomí si, že záver, hoc ho už poznal, vníma úplne inak. Pretože tie kontúry naznačené v úvode sú zrazu vyfarbené a núkajú iný druh obrazu. Plného emócií a tiež zvedavosti, či ide o definitívny koniec alebo ho ešte protagonisti dokážu zvrátiť. Poviedkový román Kosti pod mechem neponúka inovatívne poňatie hrdinskej fantasy. Hartmanová napísala skôr klasického žánrového reprezentanta. Napriek tomu ale dokáže zaujať. Tým, ako vystavala dej. Stavila na stručnosť a údernosť. Nebála sa byť drsná, hoc nie vždy prostredníctvom krvavých momentov. Dokázala čitateľa držať v napätí. A tým, že sa zamerala na postavy, ponúkla o niečo hlbší zážitok.