"Ak človek patrí k menšine, to ešte automaticky neznamená, že je svätec. Stále môže byť úzkoprsý, narcistický a hlúpy." Bavila som sa. Ďalšia z tých kníh, pri ktorých som sa smiala hlasno a často. Asi nie každému tento druh humoru sadne, mne veľmi. John, prosím ťa, kašli už na vojnové melodrámy, tých je všade plno, píš toto, píš takto! Tak vám poviem, až sa ma raz potomci spýtajú, aký bol svet v čase ich útleho detstva, podsuniem im túto knihu. Síce satira, síce plná karikatúr a hyperboly, ale naozaj som ešte nenašla knižku, ktorá by náš súčasný svet vystihla lepšie. Minimálne jeho woke stránku. Mimochodom, trochu som googlila (tak sa mi totiž zdalo, že napriek nadhľadu a humoru berie autor niektoré veci dosť osobne), no a ono autor, ktorý je gay, zažil svojho času lynč od trans komunity, lebo vraj je transfóbny. Taká interná vojna v rámci LQBTI + neviemešteaképísmenká komunity. Aj by to bolo vtipné, ak by to nebolo smutné. Tomu sa vraví, že revolúcia (v tomto prípade globálna sexuálna, že, Gabriele Kuby) pojedá vlastné deti. Ale jasné, pranierovaného je tu toho viac, vlastne celkom dosť, napríklad mňa bavila linka s Beverly, ktorá, súc stará, chcela mladou byť, alebo so záchrancom chudobného sveta a dobyvateľom virtuálneho Wilkesom.... Skrátka, super to bolo.

Úplne iný Boyne, než som bola doteraz zvyknutá, ale zase vynikajúci. Téma aktuálna, dnešný život : na jednej strane prehnaná korektnosť, na druhej nenávisť. Ale podané veľmi vtipne. Päť dní jednej uletenej rodiny. Ale aj vedľajšie postavy ako napr. Pylyp a jeho matka stali za to. - Sociálne siete poskytujú priestor na vyjadrenie svojich názorov záľahe idiotov, ktorí sa kedysi odvážili otvoriť ústa iba pri pohári vina, no nikomu tým neublížili a rýchlo zase stíchli. Teraz však majú rovnaké právo hovoriť ako nositeľ Nobelovej ceny. Ide o inváziu idiotov. - Umberto Eco