Kde aj temnota zamrzne

Kanadská spisovateľka A. B. Poranek na stránkach svojho debutu hlbšie skúma svoje poľské korene. Vracia sa do detstva, ktoré strávila čítaním starých bájí. Jej postavy sa teda túlajú po svete inšpirovanom slovanskou mytológiou. S týmito kulisami rozpovedala pomerne naivnú lineárnu rozprávku. V nej navyše silne rezonuje romantická linka. Príbeh však podobne ako samotné prostredie v sebe nesie istú nezameniteľnú atmosféru. Niečo snáď až lyrické, čo dokáže polapiť srdcia mnohých čitateľov, nie nutne len romantikov. Hlavní hrdinovia sú navyše štylizovaní do úloh akýchsi prekliatych milencov, ktorí nemôžu byť spolu. Najskôr je dôvodom nedôvera, potom okolnosti a nakoniec snáď až druhová odlišnosť. Doplnené o takmer až snové opisy magického lesa a tiež o prítomnosť niekoľkých zaujímavých postavičiek, by to mohla byť príjemná oddychová jednohubka. Bohužiaľ to ale autorke nestačilo a rozhodla sa všetko si zbytočne komplikovať. Do deja totižto zatiahla aj boj o osud sveta, predsudky, upaľovanie čarodejníc a staré frustrované božstvá. Ústredným problémom pritom ostáva samotné žánrové zaradenie. Vo svojej podstate je to stále ten romantický príbeh. Všetky ostatné prvky sú teda odstavené na vedľajšiu koľaj. Pri budovaní vzťahov totiž ostáva primálo priestoru na presvedčivé vystavanie sveta a kultúry. To sa negatívne podpisuje na uveriteľnosti toho, čo sa autorka snaží opísať. Naznačuje, že Liska žije v nebezpečnej dobe. Pôvodnú vieru už úplne vytlačilo kresťanstvo, takže staré príbehy a magické stvorenia sú prísne tabu. Ktokoľvek odlišný je prenasledovaný a vyčlenený, nehovoriac o hrozbe smrti za inakosť. Napriek tomu sa nezdá, že by dedinčanom Liska a jej podivuhodné nadania ktovieako prekážali. Nikto ju nenaháňa s vidlami v ruke a bosorka ju volá asi len jeden spoluobčan. A aj ten jej to chrstne do tváre len v súkromí. Obdobne krátkozrako pôsobí Liska, keď opakuje, že od svojej matky liečiteľky odkukala tajné umenie liečiť. Zároveň ho prakticky na nič nevyužije. Ani len na to, aby si namiešala nejaký napol účinný odvar na spanie. Tieto nezrovnalosti sú však možno len autorkinou snahou ukázať, že Liska je rovnako nepredvídateľná ako hrdzavé zvieratko, podľa ktorého ju pomenovala. Ak išlo o zámer, celkom sa vydaril. Avšak nepresvedčivá dejová linka, tá asi úplne plánovaná nebola. V zásade ide o to, že do istého momentu vlastne nie je jasné, o čom presne kniha má byť. Liska hľadá rozprávkový kvet papradia, neskôr uzavrie dohodu s démonom, chce sa zbaviť mágie, následne sa ju učí ovládať a takto by sa dalo pokračovať. Odhalenie, že ide v podstate o záchranu sveta, prichádza až príliš príhodne. Hlavne s ohľadom na fakt, že dve tretiny rozprávania sa nezdá, že by to ten svet vôbec potreboval. Záver je napriek tomu pomerne veľkolepý a hlavne citovo výrazný. No už nedokáže zachrániť to, čo si Poranek stihla dovtedy poškodiť. Román Kde aj temnota zamrzne sa snaží čitateľa nalákať na kombináciu lyrických opisov, tajomného magického lesa a lásky prekliatych milencov. Škoda, že to autorke nestačilo a na stránky sa snažila vtesnať až príliš veľa motívov. Paradoxne to jediné, čo príbeh dokázalo spasiť, je práve spomenutá romantická linka. Neromantici a náročnejší čitatelia teda túto knihu príliš neocenia.

Čítanie tejto knihy som si užil, pretože mi skvele sadla do nálady. Recenziu však píšem s odstupom niekoľko dní a keď sa mi to rozležalo v hlave, začal som si uvedomovať viaceré nedostatky. Začnime však pozitívami. Kde aj temnota zamrzne má vynikajúcu atmosféru, temný les, starý dom, tajomstvá a motívy vychádzajúce zo slovanského folklóru, takže nebol najmenší problém sa rýchlo začítať. Postavy sa správajú síce naivne, ale sú sympatické a v rámci rozprávkovej atmosféry, mi to neprekážalo. Problémy prichádzajú až v druhej polovici knihy. Autorka nám viackrát zdôrazňuje, že vo svete, z ktorého Liska pochádza je mágia zakázaná a v spoločnosti široko odmietaná. Ľudia, ktorí praktikujú mágiu sú nežiadúci a hrozí im za to smrť či vyhnanstvo. Keď príde na lámanie chleba, tak sa tieto tvrdenia vôbec nezhodujú s realitou a vlastne to skoro nikomu nevadí. Druhým problémom je záver. Mám pocit, že autorka ukončenie príbehu dopredu premyslené vôbec nemala a uzavrela ho príliš rýchlo, jednoducho a príhodne. Pôsobí to mňa vykonštruovane a knihu zatváram s pocitom, že sa pokúšala chabo vystavané ukončenie uhrať na city. Romantická linka však nebola dosť silná, aby to utiahla a jej ukončenie vyvolalo potrebné emócie. Možno by sa mi páčilo viac, keby tá láska ostala platonická. Každopádne, pokiaľ vás táto kniha láka, tak si myslím, že za pokus stojí a po vizuálnej stránke je veľmi vydarená.