Kapesní komiksové klenoty John Constant Hellblazer

Ak dáme bokom (za mňa veľmi fajn, hoc uznávam, že to oproti komiksom fakt dosť orezali a osekali, aby to mohlo byť prístupné mládeži) film s Reevesom a nejaké tie Johnove cameá v iných komiksoch (pecka Batman: Zatracení), tak jediným komiksom, ktorý som čítal, v ktorom vystupoval ako hlavná postava, bol Hellblazer: Vzlety a pády. Ten bol super. Viem, že Syn člověka v češtine v minulosti vyšiel samostatne a Jak jsem se naučil mít rád bombu bol pre zmenu publikovaný v časopise Crew, ale tie som nečítal. Od „kapesního“ Hellblazera som mal veľké očakávania, ale pravdupovediac ak aj iné hellblazerovky sú na tejto úrovni, musím si premyslieť, či mi kompletizácia série za to vôbec stojí. Po dočítaní komiksu sa totiž nachádzam v stave, že som rád, že som to s Constantineom skúsil, lež tu a teraz mi to stačí. Jasné. Ak uvážime roky vydania, tak dole klobúk za toľkú drsnosť, špinavosť, odvahu a kontroverziu. Na svoju dobu to vážne musel byť zjav. Lenže s odstupom desaťročí to na mňa fungovalo oveľa menej, než som čakal a ani kresba ma bohvieako nestrhla. Za mňa priemer s pár šialenými nápadmi (tehotný muž). Niektorý typ humoru mi nesedel (búranie tretej steny za účelom komunikácie s čitateľskou obcou, toto fakt niekomu pripadá vtipné?), inokedy áno (divný sused v slipoch). Páčil sa mi samotný John, ktorý sa tváril (a nejeden raz i správal) ako kolosálny ko*ot, ale mali ste skoro stále pocit, že to len hrá, aby ho furt každý neotravoval a nezneužíval. Daktoré veci som nepochopil, asi mi niečo ušlo...? Nikomu nepripadalo divné, že gangsterov malý syn vyzerá stále ako 5-ročný chlapec? Miestami mi do očí vrážala absencia konzistencie (Chase sa na začiatku k Johnovi správa ako šikanátor a hneď nato sa ukáže, že je to lacný polozločinecký blbeček využívaný, zneužívaný podsvetím na trápne fušky, ktoré profesionáli nechcú robiť). Na prvé čítanie je to pomerne prekvapivo relatívne náročné čítanie. Chvíľu trvá, kým sa človek chytí a ak ste doteraz žiadneho Hellblazera nečítali, tak fakt neviem, či je najlepšie začínať práve s týmto zväzkom. Možno áno, možno nie. To som vám ale poradil, čo? Pri druhom čítaní ale viac vynikne prepracovanosť scenárov. Napr. prvý príbeh, Syn člověka, má fakt dobrú zápletku. Predstavte si, že vás unesie brutálny mafián, aby ste mu oživili syna. Vy ale viete, že to nie je možné ani s vašimi mystickými schopnosťami. On vás ale zabije. To nechcete. A tak na tento svet namiesto syna privediete niečo zlé a temné, čo sa na synátora len podobá. Samozrejme to nikomu nepoviete. A potom, ako to už chodí, musia všetky strany čeliť drsným dôsledkom. Okrem toho sa mi páči taká tá nejednoznačnosť, že si za to John tak trochu môže sám, na druhej strane zatlačili ho do kúta a ak nechcel vydýchnuť naposledy, nič iné, než úskok, mu ani neostávalo. Napriek tomu, že sa nekoná nadšenie, aké som čakal, musím dať 4*, lebo je to fakt dobré, je to pre dospelého (sex, krv, nadávky a iné priľahlé chuťovky), má to skvelú obálku a parádne nápady (o „Gestapovi“ sa hovorí tak dlho, až čakáte monštrum a nakoniec, keď ho prvý raz naživo uvidíte...). Ak by sa všetky príbehy niesli v duchu prvého, gangsterského príbehu, asi by som prižmúril oko a dal 4*. Ale neniesli a zas ani po výtvarnej stránke ma to nijak enormne neodrovnalo. Ešte sa mi páčil posledný príbeh, v ktorom John vystupoval len vo vedľajšej úlohe pozorovateľa, na čom sa mi veľmi páčil Constantineov ležérny prístup, všetko je v zadnici, no tak ale čo už, stáva sa aj horšie.