Kámen rozluky

V podstate sedemstostranová kniha o tom, ako sa dve hlavné skupinky postáv snažili dostať na to isté miesto. O tom to celé bolo, viac-menej určite. A mňa to napriek tomu bavilo. Napriek tomu, že je to výplňový diel. Napriek tomu, že je to len mostík medzi začiatkom a koncom. Lebo to malo náboj, malo to príbeh a malo to emóciu, hoci to bolo celý čas pochmúrne a smutné. Ale najviac ma bavilo všetko to podprahové. Že nešlo o veľkolepé boje celých armád. Nie, to ani v najmenšom. Išlo o malé nenápadné skutky z istého pohľadu úplne nedôležitých osôb. A to je na tom to pekné.

Druhý diel série Spomienka, žiaľ a tŕň bol ako jazda na horskej dráhe. Miestami som ho miloval, no miestami som ho doslova pretrpel. V jednoduchosti by sa dej tejto knihy dal zhrnúť tak, že skupina postáv sa snaží dostať z bodu A do bodu B. Jednotlivé postavy predstavujú rôznorodú zmes charakterov a kým napríklad Miriamele ma bavila, Simon ma často frustroval. Považujem sa za trpezlivého čitateľa a mám rád pomalé knihy, no toto už bola miestami naozaj skúška aj mojich nervov. Tempo je skutočne veľmi pomalé a celé sa to dosť vlieklo. Asi najhoršie bolo vedomie, že v tomto diele sa v podstate nič zásadné nevyrieši. Na druhej strane, keď sa už nejaká akcia objavila, bola výborná. Celková atmosféra knihy je oproti prvému dielu temnejšia a v niektorých pasážach som mal o postavy naozaj strach. Hoci je z knihy cítiť inšpiráciu Tolkienom, svet pôsobí fascinujúco, melancholicky a hmlisto. Som veľmi zvedavý na ďalšiu knihu.