Jů a Hele

Sebestredné, autobiografické, autofiktívne, arogantné, úprimné, únavné, zábavné, knižný priemysel kritizujúce, proces tvorby odhaľujúce, poburujúce, dušu obnažujúce, krehké, zraňujúce, megalomanské, narcistické, šovinistické, zraniteľné, rodičovsky pohybujúce, oidipovské, covidovské... David Zábranský vytvoril svoje autofiktívne dielo písané formou denníka. Hneď na prvých stranách sa pomeriava s naším autofiktívnym Nórom (Čau, Karl Ove!), ale i s českým Janom Němcom, ktorý priniesol tento trend do súčasnej českej literatúry svojou knihou Možnosti milostného románu. Zábranský nechce ľutovať, a nehľadá ani súcit. Sám je celkom kontroverzným autorom aj skrze svoje politické názory. V knihe Jů a Hele nekompromisne nakladá nielen Grékom a Slovákom, ale aj vlastnej rodine... Za mňa zaujímavé nakuknutie do myslenia muža. Kniha ma "ba"!

Provokativní, někdy bezohledné, ale "deník" Zábranského jsem si užil. Sarkasmus, ironie bez skrupulí. Nejde srovnávat, ale "závan Bernharda" tam podle mě je i se specifickým Zábranského humorem... Plusy za odvahu zveřejnit nekompromisně i soukromí, přesto mínus za zobrazované pasáže s matkou...