Jim Hawkins

Nejkvalitnější adaptace Stevensonova Ostrova pokladů, jakou jsem kdy četl. Nejde přitom o kresbu plnou zvířátek zas až tak na ně vysazený nejsem, třebaže se musí Sébastienu Vastrovi přiznat, že touto berličkou dokázal skvěle vystihnout charaktery klíčových postav. Tím, co tenhle komiks dělá tak atraktivním, je perfektně rozehraný scénář, který využívá jak kouzla archaického stylu vyprávění, tak špinavých triků, jež dělají pirátské příběhy tak podmanivými. Všemi smysly vnímáte vůni dobrodružství, jež na vás z vyprávění dýchne. Zároveň se drží zápletka na vlastních nohou, takže i když původní předlohu neznáte, vůbec si s tím nemusíte lámat hlavu, protože autor neopomíjí nic, bez čeho by byl vývoj událostí nesrozumitelný. Současně nechybí spád, překvapivé zvraty a především neskutečně sympatické postavy, ať už mluvíme o těch hlavních, tak i těch zcela vedlejších. Vedle Dlouhého Johna Silvera tvůrčího dua Dorison & Lauffray tak patří Jim Hawkins k nejlepším pirátským komiksům vůbec.

Názov Jim Hawkins má jediné opodstatnenie: aby scenárista a ilustrátor v jednej osobe, Francúz Sébastien Vastra, vyvolal (klamlivý) dojem, že je to nejaký špeciálny spin-off postavy z legendárneho Stevensonovho románu. Ale nie, nie je. Jim Hawkins je úplne bežná komiksová adaptácia Ostrova pokladov. Rozhodne nečakajte nič na spôsob Dlouhého Johna Silvera, kde sa Xavier Dorison na notoricky známy príbeh pozrel z odlišného uhla. Zmien oproti knižnej predlohe je skutočné minimum a majú charakter kozmetickej úpravy. Ak si správne pamätám, tak v knihe na palube chýbal mních (v komikse síce vystupuje, ale je úplne zbytočný) a opileckého kormidelníka zahlušila posádka (alebo sa mýlim?), kým v komikse to vyzerá skôr tak, že cez zábradlie prepadne sám. Jim Hawkins je fantastické, krásne nakreslené i nafarbené dobrodružstvo v tvrdej väzbe s veľkými rozmermi. Spôsobovalo mi nemalú radosť listovať ním, kochať sa obrázkami, panelmi, scenériami, stranami, dvojstranami. Vastra ako ilustrátor odviedol fakt kus pekelnej práce. Na komikse je úžasné, že scenár neprekvapí nikoho, kto pozná knihu (alebo videl filmovú, či inú komiksovú adaptáciu, sú ich tony), ale pocit „inakosti“ tomu dodáva nielen to, že komiks je predsa trochu drsnejší a vulgárnejší, než by sme možno čakali, ale samozrejme najmä to, že postavy nie sú ľudia, ale zvieratá. Normálne rozprávajú, chodia po dvoch a spravidla majú štyri končatiny, čo pôsobí sympaticky kuriózne najmä u rýb, plazov a vtákov. Miestami ma až udivovalo, ako mi Vastra prešiel cez rozum v zmysle, akú zvieraciu podobu udelil tej-ktorej známej postave. Miestami som sa cítil temer ako na ostrove Dr. Moreaua. Akurát ma to mierne rušivo doviedlo až k bizarným úvahám. Ak je členom posádky zajac a na večeru majú pečeného králika, je kanibal? Je v poriadku o mrožovi povedať, že vyspáva opicu? Ak je na palube pirát-vták a poletuje okolo neho Silverov papagáj, sú v nejakom rodinnom pomere? Čiastočne ma zarazila zmienka o tom, že brutálny pirátsky kapitán má manželku; o takomto fenoméne som priznám sa počul prvý raz v živote. Trocha ma rušil námorník Grey, ktorý je v prvej polovici temer neviditeľný a v druhej sa z neho stane Terminátor. A komiks je miestami príliš ukecaný; bolo asi fajn uvedomiť si, že toto je pirátsky príbeh, nie Shakespeare. Vo všeobecnosti mi tu vadilo to, čo na iných filmových a komiksových adaptáciách a ostatne i na samotnej Stevensonovej knihe a to fakt, že Dlhý John Silver pardon Kong John Silver je ťažký zmrd, manipulátor a bezcharakterný bastard, ale zakaždým je poňatý ako láskavý sympaťák, čo mi teda pripadá fest zvrhlé. Ale možno i v tom drieme isté čaro postavy, ktovie. Divný dojem som mal aj z Jima, ktorý je fajn chlapec, ale zrejme z neho v budúcnosti vyrástol ostrieľaný politik, keďže vychádza ako s drsnými pirátmi, ktorí sa navzájom vyvražďujú pri prvej príležitosti, ako tiež s noblesnými, slušnými aristokratmi a lekármi a tak nejak si nikdy naplno nevyberie stranu, čo je zaujímavé. Motív jeho rodičov spracovaný citlivo, bolo to jemné, pekné, zasiahlo ma to, dojímavé a ako zo života.