Jesenná záhrada naspamäť

Poviedky o živote. Bez pátosu, príbehy sa odvíjajú, plynú, tak ako plynie život. Ťažké témy rozvíja autorka jemne, s citom a pochopením. Napr. poviedka, v ktorej opisuje vzťah s matkou, poviedka s úplne iným príbehom o vzťahu s otcom alebo iná o vzťahu s postihnutou sestričkou, pričom nepôsobia bezvýchodiskovo, cítiť akúsi nostalgiu, pochopenie pre životné ťažkosti, prehry aj lásku. Jemný, citlivý, inteligentný štýl písania. „Odkedy sa pamätám, priala som si niekoho, koho by som mohla pokladať za svoju dvojníčku... tá bytostne blízka, takmer rovnaká, no predsa len v niečom iná by mohla zjemňovať hrany osamelého detstva, mohla by chápať dievča, ktoré si ktovieprečo neverilo, plaché, trpiace pocitmi odlišnosti, osamelosti a neprijatia, no obávajúce sa urobiť čo len malý krok na ich prekonanie... Niežeby nemalo kamarátky, no túžilo po hlbšom vzťahu, predstavovalo si, že kdesi na svete jestvuje ktosi, kto by mohol byť jeho dvojníčkou, s ktorou by si rozumeli aj bez slov...“