Jaternice tiahnu na Paríž

Podarené dielo s hlbokými myšlienkami, ktoré v človeku niečo naozaj zanechajú.

Byť tlstou vo „svete manekýnok“ nie je vôbec jednoduché – prezývky, posmech, nízke sebavedomie... Nástrah je viac než dosť. Byť však tlstou a navyše škaredou... nuž, to už je úplne iné level utrpenia – možno si do vás občas niekto rypne, možno vám prischne nepekná prezývka a možno vás v škole jedného dňa „označkujú“ ako jaternicu... Nelichotivá nálepka, ktorá by rozplakala davy a zlomila srdce nejedného tínedžera, o Mireille to však neplatí. Tá si s urážkami už nejaký ten piatok tyká a z poníženia v podobe umiestnenia sa na rebríčku víťazov v nechutnej súťaži si nič nerobí – vtipnou hláškou a myknutím pleca sprostú narážku odbije a ďalej dumá nad nerozvážnosťou vlastnej matky – ako len, dopekla, mohla vliezť do postele s takou „ohavou“, akou je jej otec? Nuž, hrošiu kožu by Mireille mohol nejeden z nás závidieť a inak to nie je ani s ďalšími dvomi jaternicami, ktorých nechcený titul trápi o čosi viac. Aj to sa však napraví, stačí spoločný osud, pár neskorých nočných návštev a prekvapivé priateľstvo je na svete. Už len nasadnúť na bicykle, zbaliť pár maličkostí a vyraziť. Hurá na dobrodružstvá, hurá na Paríž! Kedysi som young adult príbehy hltala jeden za druhým, no dnes už si na ne nepotrpím – časom zovšedneli, stratili lesk, stali sa nezaujímavými, no o Jaterniciach to našťastie neplatí – im nálepka tuctovosti rozhodne neprischne. Clémentine Beauvais vytvorila niečo jedinečné – vtipné, no zároveň plné neľahkých tém. Dotkla sa šikany, fat shaming(u), telesných postihnutí i psychických problémov, no zároveň si posvietila aj na problematiku neúplných rodín, nevlastného rodičovstva či sily masmédií. Miestami bol príbeh síce trochu pritiahnutý za vlasy (rozumej nerealistický), ale čo na tom. Mal šmrnc. Mal pôvab. Mal... jaternice. Čo vám budeme hovoriť, bavila som sa (a veľmi). Vydavateľstvo Absynt svoju najnovšiu edíciu nemohlo odštartovať lepšie - teraz už len čakať, s čím nás prekvapí najbližšie.