Jak si smrt došla pro kata

Keď mi v knižnici padla do očí i rúk táto dosiaľ neznáma knižka, ktorá ma zaujala na prvý pohľad i dotyk, potešila som sa a sľubovala si trochu netradičný zážitok. Aj tak bolo – avšak nanešťastie v opačnom slova zmysle. Dielko ma nebavilo a do čítania som sa musela prakticky nútiť. Popisované prípady a všetky vyšetrovacie postupy pritom neboli „nezáživné“, rozhodne nie. Naopak, šlo napospol o jagavé perly fenoménu zvaného zločin. Ide mi skôr o spôsob, akým boli podané (a to nehovorím o právnických formuláciách, ktoré nebolo ťažké vstrebať), konkrétne mi nevyhovel autorov prístup. Vôbec ma nepresvedčil a neurobil na mňa dojem, hoci zvolená tematika ukrýva ohromný potenciál. Akosi to všetko zabil, neviem. Mala som inú úplne predstavu a tejto knihe som neuverila ani ň ... škoda.

Jak je vidět, vraždilo se i za mocnářství a za 1. republiky. Moc pěkné čtení, tehdejší četníci nepotřebovali analýzu DNA a odposlechy telefonů, a přece svého vraha našli a byl odsouzen. Ne vždy dostal "provaz", mohl dostat milost a pak doživotí..... I trest smrti měl své opodstatnění a nemusel být vždy vykonán.