Iron Man: Extremis

V Iron Man: Extremis funguje přesně to, co u New Avengers: Útěk ne. Totiž, přestože jde o rozjezd nové série, příběh je ucelený a dá se číst samostatně, přičemž se soustředí výhradně na to, co se děje tady a teď a ne v minulých dílech. Jen je škoda, že neznalec historie Tonyho Starka příliš neocení upgrade jeho ocelové zbroje, takže tenhle zvrat působí v ději zákonitě jako vynucené klišé. Pro fanoušky postavy je to však mezník mezi starým a novým, což ještě v závěru podtrhuje hrdinovo vypořádání se s padouchem, které jde tak trochu navzdory standardním superslušňáckým hodnotám. Jinak je to ovšem klasický Warren Ellis - na jednu stranu orodující za vychytávky moderních technologii a zároveň v druhém plánu před nimi varující. Za všech okolností ale vtipný, sarkastický a cynický. V důsledku všeho zmíněného je Extremis jednoduchou akční jízdou, jejíž spád je umocněn realistickou kresbou Adiho Granova, která působí hodně digitálně, ačkoliv digitální podle všeho není. Bezvadná jednohubka.

„Využití pro armádu lze nalézt v čemkoliv. Neexistuje předmět, který by neměl destrukční potenciál.“ Extremis je pre univerzum Muža v oceli veľmi dôležitý komiks, ba až zásadný. Šlo totiž o svieži reštart, ktorý úspešne predstavil mecenáša Avengerov (a abstinujúceho alkoholika) v novom svetle a novej generácii s tým, že sa k tému pochopiteľne s chuťou vrátila aj stará generácia, ktorá možno už bola tak trochu zo „starého“ Zlatého Avengera unavená a tak bola vďačná za nový začiatok. Stalo sa tak pod patronátom britského technokratického scenáristu Warrena Ellisa (Secret Avengers, Ultimate Spider-Man a spol., Wolverine: Ještě žiju). Ellis vymenil Vietnam za Afganistan, čo môže pôsobiť ako kozmetická úprava, ale podľa mňa je to oveľa komplikovanejšia (politicky) situácia, čo sa k technologickému iluzionistovi a magnátovi v zbrojárskom priemysle hodí viac, ako „jednoduchý“ Vietnam (viď. rozhovor s novinárom, ktorý je alebo nie je alibistický?). Ellisov šikovný a pritom (v dobrom) jednoduchý a komorný (ale drsný) scenár sa následne spojil s unikátnou, digitálne vyzerajúcou maľbou rodáka z Bosny a zároveň chránenca báječného marveláckeho riaditeľa Joea Quesedu Adi Granova. Adiho kresba samozrejme nemusí sedieť každému, ale mne sadla a to tak, že dosť. A sadla aj Jonovi Favreauovi, ktorý Adiho oslovil ako vizuálneho poradcu a slávilo to taký veľký pozitívny ohlas, že sa kreslič Extremisu následne podieľal na mnohých ďalších úspešných filmových marvelovkách. Komiksová predloha Extremis sa podpísala na celej filmovej trilógii o Iron Manovi, čo je vidno najmä na jednotke (zrod Iron Mana, šrapnel a operácia v poľných podmienkach, prítomnosť vedca Yinsena, ktorý Tonymu pomôže v zajatí) a trojke (točiacej sa práve okolo „vírusu“ Extremis, ale filmový záporák Aldrich Killian stvárnený Guyom Pearceom v komikse umiera hneď na začiatku). Tony Stark je vynikajúca, psychologicky parádne prepracovaná postava, no musí sa s ňou vedieť pracovať. Je to človek, ktorý bol zmrdom zarábajúcim stovky miliárd dolárov na zabíjaní, ale po nehode prehodnotil svoj dovtedajší život a pokúsil sa začať veci robiť inak, lepšie, hoci je mu jasné, že krv zo svojich rúk už nikdy nezmyje. Nie je to klasický dokonalý hrdina á la Captain America. Škoda, že vydavateľ nenašiel odvahu dať na obálku „beta“ verziu Iron Mana, vyzerá úžasne. Inak, Extremis u nás prvý raz vyšiel už v Crew v samostatnom zošite v roku 2010.