Hvězdy můj osud

Bester vedel písať, o tom niet pochýb. pri porovnaní so súčasnými autormi, je aj v tejto klasickej sci-fi výrazný rozdiel v štýle, vkuse (s ohľadom na dobu napísania) a chuti (vtedy sa nepoužíval margarín, ale všetko bolo maslo) skrátka, bolo to pred vekom „Hard sci-fi“. Spisovatelia tejto éry sa necítili nútení vysvetľovať „prečo“ alebo „ako“ niečo fungovalo, len žiadali čitateľa, aby prijali fantastické veci ako normálnu a integrálnu súčasť sveta, ktorý vytvorili. Keďže počítače vtedy neexistovali v dnešnej podobe, je milé vidieť, ako sa mnohé technológie vysvetľovali skôr z hľadiska psychických alebo pseudomystických javov. Presne ako "jauntovanie". A z toho vlastne vznikol názov knihy: Hviezdy, môj cieľ. Pretože hrdina príbehu Gully sa nepotreboval preniesť len z miesta na miesto v rámci planéty, ale v záujme svojej pomsty dosiahol schopnosť prenášať sa v rámci vesmíru, a bol a zostal jediný. Záverečná tretina knihy je pomerne polarizujúca, pretože Gullyho striedavo nenávidíte, držíte mu palce, vzápätí ho ľutujete, následne chápete a tešíte sa z toho, čo vyvádza. Skrátka, správny psychoúlet, takže za mňa, ďakujem vám, pán Bester, bola to príma jazda.

Rok vydání naprosto nekoresponduje s obsahem této výborné knihy. Tolik nápadů se dá klidně nazvat plýtváním. A přitom stále nadčasových a uvěřitelných (snad kromě toho hlavního - nosného :) Děj letí dopředu, nové postavy se přehledně řadí vedle sebe a nepřijdeme ani o nějakou tu filozofickou debatu. A na závěr pointa obsažená v názvu knihy. Nelze nedoporučit.