Hrůzy v Michiganu

To tedy byla pořádně krvavá jízda. Z každé stránky v knize sálá beznaděj, která obklopuje oběti řádění vlkodlaků, ale i samotné krvelačné tvory, kteří jsou sužováni vzpomínkami na svoje lidství. Příběh rychle plyne a autor postavy svého příběhu rozhodně nešetří. Navíc prostředí Michiganu na konci 19. století, v jehož lesích se tyto hrůzy odehrávají, všemu patřičně přidává na skličující atmosféře. Tenhle žánr jsem měl v minulosti rád a pořád mám, takže mě to bavilo a vlastně dost.

Na toto som sa tešil, ale zároveň som sa toho bál, keďže nepociťujem dôveru voči tuzemským autorom píšucim o USA. Dvojnásobne ak nepíšu o českom turistovi, ktorému sa v cudzine (nie v Tatrách!) stane niečo desivé, ale o Američanoch v Amerike. Obavy, našťastie, neboli na mieste. Je to pecka pôsobiaca dojmom, že ju stvoril americký autor. Ale ono je jedno, na akom kontinente sa dej odohráva a akej národnosti sú postavy, dôležité je, či je to dobrý príbeh. A je? Je. Vlkolak je u mňa príšerne nudná bytosť. Je nadužívaná. Vo filmoch, seriáloch, knihách alebo komiksoch jej bolo tak veľa, až je nudná. Avšak! Ak sa daný tvor chopí za správne ucho, VIE byť pôsobivý. Tu sa to, vďakabohu, autorovi podarilo. Paradoxne vďaka tomu, že ho poľudštil, čo možno znie zvláštne, ale uvidíte, funguje to. Golden Dog mimochodom vydal v antológii Jihočeský horor poviedku Návrat domů, ktorá je tiež o vlkolakovi a aj tá sa mi páčila, takže zjavne vydavateľstvo disponuje autormi, ktorí vedia, ako na vlkolakov. Nielenže hneď z kraja vás ovalí dobre rozvrhnutá a drsná temer 30-stranová (!) akčná sekvencia, ale obecne je román neustále v pohybe aj po nej. Áno, možno je akcie, krvavých výjavov a bitiek od istej chvíle azda až priveľa. Možno paradoxne vďaka tomu v druhej polovici príbeh jemne stagnuje. Ale nie je to nič strašné a zachraňuje to práve autorov dynamický štýl, svižný dej a odohrávanie v zasneženej michiganskej divočine. Dobrý dojem dotvárajú ešte opisy prírody a dávnej doby (dej sa odohráva v 19 storočí), spomínané originálne poňatie vlkolačieho fenoménu a príjemne nepredvídateľný bodycount (resp. poradie, v akom postavy umierajú). Čo mi príliš nevyhovovalo, boli ilustrácie v knihe, ktoré mi pravdupovediac pripadali príliš detailné. A chýbali mi Indiáni. Drsná, presvedčivá jazda.