Hellboy Abe Sapien Podoba toho, co přichází

Abeově sérii nemůžu vytknout její chladnou, melancholickou a tichou atmosféru, protože to k ní samozřejmě patří, takový je sám Abe a zjevně také jeho osud a je dobře, že se tím jeho knihy tak odlišují od ostatních počinů z Mignolovy dílny. S kolegou memphiszem souhlasím, ovšem s tím rozdílem, že se mi více líbil první, kratší příběh, zatímco ten druhý byl snad až nezáživný a chyběl mu pořádný závěr.

Abe Sapien je sympaťák a outsider, ako samozrejme každý v Ú.P.V.O., ale u tohto rybieho muža, ktorý nie vždy býval rybím mužom, je to predsa len ešte viac tlačené do outsiderstva. A outsiderov v umení čo? Predsa milujeme! Už najneskôr od dôb Rockyho, nemám pravdu? Jasné, že mám. Na tejto sérii oceňujem, že Abe má naozaj sakra ďaleko k typickému superhrdinovi, ktorý niekam príde, sebavedomo to tam vybúcha s hláškou na perách a spokojne odíde v ústrety pokračovaciu. Nie, u Abea máte pocit, že za každé svoje víťazstvo musel draho zaplatiť, postupne sa to na jeho psychike všetko fajnovo podpisuje a raz to možno áno možno nie exploduje. Prvým dvom knihám som jemne vyčítal istú monotónnosť v zmysle, že to boli „len“ čosi ako Akty X s uzavretými, mierne hororovými epizódami. To som ale nevedel, že môže byť horšie. Teda... horšie. To je silné slovo. Je to subjektívne. V trojke séria každopádne prekonala mierny reštart. Kým dovtedy Abe „len“ vyšetroval „bežné“ paranormálne javy (a sem-tam, ale naozaj len sem-tam mu helfol kamoš Hellboy), od trojky sa jeho dobrodružstvá začali odohrávať v špecifickom „apokalyptickom“ svete, ktorého hlavné udalosti ste buď čítali v inej Mignolaovej sérii a tým pádom ste zorientovaní, alebo nečítali (tak ako ja) a tým pádom vám (tak ako mne) nezostáva nič iné, než to nejako skúsnuť a aspoň sa pokúsiť tváriť, že tomu svetu rozumiete. Dobrou správou je, že aj dej štvorky sa samozrejme odohráva v tomto svete, ale tentoraz sa predsa len opäť trochu vraciame k štýlu prvých dvoch kníh, kedy Abe tu vedomky, tu nevedomky (skôr to druhé) privandruje k mysterióznemu prípadu a keďže to má v sebe, automaticky ho začne vyšetrovať a pomáhať ľuďom. Nie každý človek ale chce pomôcť. Dal by som 4*, ale druhý príbeh sivo-zeleného obojživelníka ma až na drobnosti nebavil (pravdupovediac už druhý nepredstavoval žiadnu strhujúcu jazdu) a Abeova sympatickosť (a skvelá kresba) nespasí všetko. Kniha obsahuje dva príbehy, obidva ma vcelku zaujali, nebáli sa krvi a oba sa môžu pochváliť skvelou kresbou Argentínčanov Sebastiána a Maxa Fiumaraovcov a samozrejme farbami Davea Stewarta, ktorý snáď ako je rok dlhý nerobí nič iné, než koloruje komiksy Mikea Mignolu.