Greywaren

Americká spisovateľka Maggie Stiefvater v Snovej trilógii prestala len koketovať s magickým realizmom. Plnou mierou sa doň ponorila. Do všetkej tej snovosti, po ktorej čitateľovi v ústach ostáva akási horká pachuť. Pretože napriek všetkým metaforám a obrazom a lyrickosti, v sebe osudy postáv nesú občas až príliš desivú reálnosť. To sa netýka len Lynchovcov, ktorí sú hlavnými hrdinami tejto série, ale všetkých výraznejších aktérov. Pravdou však ostáva, že u Ronana a Declana (a čiastočne aj u Matthewa) sú tieto prvky najvýraznejšie, keďže dostali najväčší priestor. Čitateľ tak dostáva možnosť vidieť, čo prežívajú a hlavne prečo to prežívajú. A že hoci okolo nich vybuchuje mágia a dejú sa všakovaké divnosti, stále musia čeliť svojim rozhodnutiam. Lebo pravda je rovnako dôležitá. Aj toto je dôvod, pre ktorý autorkine knihy dokážu strhnúť. Doslova polapia niekoľkými slovami a nepustia, až kým z každého nevyžmýkajú poslednú kvapku. Až z nich ostane emocionálne vyschnutá citrónová šupka. No nejde len o vnútorné prežívanie a riešenie osobných problémov. Hoci to je asi najdôležitejšie. Stiefvater cez metafory zobrazuje skutočné prekážky a nedoriešené hlavolamy. V tejto knihe totiž konečne ukazuje, ako to všetko mala od začiatku premyslené. A nielen v rámci Snovej trilógie, ale aj v tetralógii Havraní cyklus. Hoci v druhom spomínanom ide len o akési doplnenie niektorých maličkostí. A na niektoré okamihy bolo vrhnuté nové svetlo. Zároveň sa pospájali aj všetky dejové odbočky a najavo vyšli aj dôvody, pre ktoré sa tu objavovali niektoré postavy. Pretože prišiel čas, aby všetko začalo dávať zmysel. No pritom bola kniha stále rovnako snová a metaforická. Zároveň nikto čitateľa nevodil za ručičku a mnohé odhalenia si mal uvedomiť sám. Obdobne fungovali aj niektoré morálne presahy ukryté medzi riadkami. Tie sú však záležitosťou vyslovene subjektívnou. Takže každý si môže z čítania odniesť niečo iné. No popritom si môže užívať len niekoľko pomalších okamihov a viac tých svižných. Protagonisti totiž doslova visia nad priepasťou a kedykoľvek to môže pre nich skončiť zle. Pomedzi to sa ale odhaľuje aj vzdialená minulosť a najmä pôvod Lynchovcov. V každom smere je teda kniha solídnym zakončením. Problémy sú vyriešené, otázky zodpovedané. Všetko vo veľkolepom štýle a zabalené do jazyka takého krásneho, že vytvára nezabudnuteľnú, hoc občas trochu clivú atmosféru. V románe Greywaren autorka zdarne uzatvára všetky dejové línie. Prvky, ktorých budovaním strávila veľkú časť prvej knihy trilógie, konečne zapadli na svoje miesto. Čitateľ tak má pocit, že jeho trpezlivosť niekto odmenil. Stále však ide o zážitok na rozhraní medzi snom a realitou, ktorý ocenia najmä milovníci magického realizmu.