Fryderyk Chopin

Vidieť Chopina sedieť na somárikovi počas prechádzky... Táto kniha ma priviedla k myšlienke pokračovať v čítaní životopisov hudobníkov. Ďalší bude Freddie Mercury a Mozart, ak čosi také nájdem. Je to vždy riziko čítať literatúru od historikov a politológov, týmto dvom skupinám verím asi najmenej. Ťažko zistiť, čo všetko je pravda a čo nie (preto možno nedávam adekvátne hodnotenie v podobe vesmírnych hviezdičiek), ale páči sa mi, že tento autor rozjímal aj nad vlastnosťami osôb, prihadzoval im epitetony, ktoré ma nútili rozmýšľať. Najmä pasáž o povahových črtách Chopina, s ktorými mám, bohužiaľ, skúsenosť. Jeho dobrá výchova, spôsoby, zdvorilosť proti "útočníkom" na jeho súkromie, zachovať dekórum stoj čo stoj, smrteľná/krutá ľahostajnosť... kristaboha s takýmto druhom človeka. Aby toho nebolo málo, všetko preklenuté do vzťahu s Aurorou George Sandovou. To je už riadny kristus z boha z vedľajšieho vesmíru?! Škoda, že táto kniha neponúka riešenie resp. rady, ako prežiť v spoločnosti tohto druhu, lebo osobne mám so Sandovou málo spoločného. Nič, jednoducho asi najlepšie, čo sa dá spraviť, je zachovať sa rovnako ako toto čudo, osvojiť si sladkokyslý ostrovtip a napodobniť dekórum a zdvorilosť voči tomuto druhu, napokon sám Chopin sa preslávil aj tým, že napodobňoval správanie druhých.

Milujem Chopinovu hudbu. V Paríži som navštívila kostol, v ktorom mal pohreb, na jeho hrobe som zapálila sviečku. Chcela som ešte nahliadnuť do jeho duše, duše umelca i človeka, tak som si prečítala túto biografiu a nesklamala som sa. Chopin bol presne taký, ako som si ho predstavovala. Hoci to nie je román, autor skomponoval jeho príbeh tak, že sa číta jedným dychom. Podtitul “Príbeh jednej duše” je veľmi trefný, lebo o túto sa v celom príbehu jedná. A je to duša ušľachtilá, čistá a melancholická, celkom oddaná svojej hudbe.