Frankenstein

Frankensteina milujem. Jeho jednotlivé filmové spracovania mame veľmi rád, knihu som čítal veľmi dávno, ešte ako tínedžer a bola to fakt pecka. Asi si to ešte niekedy zopakujem, lebo veľa z neho som už zabudol. No ale ku komiksu. Po kresebnej stránke mi prišiel veľmi super, bola radosť pozerať sa na úžasnú čiernobielu kresbu Georgesa Bessa, či už to bolo samotné stvárnenie samotného netvora alebo nádhernej krajiny, či už v zime, alebo lodí na mori, to bola radosť pozerať. Po scenáristickej stránke som čakal viac, nebolo tu nič také z čoho by som bol úplne že ohúrený. Ale ako celok si to silné 4 hviezdičky zaslúži a ja môžeme tento komiks odporučiť. Tentokrát tu ani hororová stránka nie je v podstate žiadna, takže to môže čítať každý a je to v jadre veľmi smutný a tragický príbeh.

Z trojice Dracula, Chrám u Matky Boží v Paříži a Frankenstein (aj keď pochopiteľne viem, že Bessovi toho u nás vyšlo viac) sa mi najmenej páčil Chrám Matky Boží v Paříži, najviac neskutočný Dracula a Frankenstein sa nachádza uprostred. Shelleyovej kniha patrila v puberte medzi moje obľúbené. Možno azda vari najobľúbenejšie. Jej komiksové spracovanie vonkoncom nie je zlé. Len to proste vizuálne nie je až taký unikát, ako transylvánsky gróf. Zmenám oproti predlohe som pravdupovediac nerozumel. V niektorých filmových spracovaniach (a že ich je, hoc podľa mňa sa na Branagha ani po desaťročiach nič a nikto nechytá) mal Dr. Frankenstein sluhu, ktorého by ste v knihe hľadali márne. Bess ho tam dal. Avšak inkriminovaná postava príbeh nijakým spôsobom neobohacuje (naopak, skôr ho sťahuje k béčku). Miestami som nerozumel, prečo sa všetci "bytosti" boja; keď je oblečená, vyzerá väčšinou ako normálny škaredý chlap s jazvou na čele (inokedy je naopak nakreslený naozaj dosť „neprirodzene“, táto nekonzistentnosť mi vadila). Na druhej strane, nakreslené to síce nie je až na vysokej úrovni Draculu, ale i tak je komiks po výtvarnej stránke krásny (s výnimkou pár odfláknutých výnimiek). Francúz Georges Bess si najviac vychutnáva nekonečné mrazivé ľadové polia (a cirkus), z ktorých akoby sa úplne vytratil život, čo je pre príbeh o zrode umelého života príznačné. Po scenáristickej stránke je to poctivé, neskratkovité remeslo. Na rozdiel od komiksových adaptácií slávnych románov a životopisov, ktoré u nás vydal Garamond (Ostrov pokladů), Grada (Don Quijote), alebo Lingea (Alžbeta I., Perzeus a gorgóna Medúza). Znamenité vydanie vo veľkom formáte v tvrdej väzbe s lacetkou tomu hanbu nerobia, skôr naopak. No ako sme u tohto vydavateľa zvyknutí, i tu bez bonusov. Je to smutný príbeh ako v knihe, tak v komikse. Na konci v podstate ako Viktor, tak ani jeho výtvor nie sú bez viny, ale istým spôsobom stále chápeme, o čo im išlo a čo chceli svojimi činmi dosiahnuť. Napokon však žiaľ prekročili hranice a nebolo cesty späť.