Džinovia

Džinové - román, o ktorom som si na začiatku myslela, že ďalší román o nefunkčnej rodine, o prisťahovalectve Turkov/Kurdov do Nemecka a ich zžívanie sa s nemeckou spoločnosťou... Otec a matka, ktorých osud (či skôr dedinské pomery) spojili navždy jedným pohľadom. Hoci sa ich cesty niekoľkokrát rozdelili, zvyk a obyčaje nepustia. Ich štyri deti, každý z nich vykreslený iným spôsobom. Každý sa navonok tvári relatívne v poriadku, ale vo vnútri majú šrámy ako z antickej drámy. (rým, ktorý som ani nemala v úmysle) A kým som na začiatku hovorila, že román o dysfunkčnej rodine ako každý iný, na konci sa mi čoraz viac zarýval pod kožu. Autorka pritom nepoužíva žiadny špecifický jazyk, ani expresivizmy, ani nie je nijako zvlášť lyrická. Používa bežné slova, ale podarilo sa jej knihu napísať tak, že som z nej nakoniec mala hlboký zážitok. Nemusíte písať nijako unikátne a hľadať nový románový jazyk, ale keď písať viete, tak viete. Džinov vám veľmi odporúčam!

Rodina jako základ každého jednoho terapeutického sezení... člověk hledající své místo na tomhle světě... člověk toužící po vřelé náruči své matky... vyprávění si zpočátku plyne tak nějak vlastním tempem... aby mě posléze mohlo vzít dost důrazně záložkou po čumáku... poslední stránky totiž tak moc křičí bolestnou opravdovostí, že se moje popraskaná srdeční komora ještě teď chvěje neúprosně osobním emocionálním zemětřesením... už jen za tohle moje pocitové nepříjemno si tu pátou hvězdu sakra zaslouží!