Drevo

Kniha ktorá sa číta akoby ste prehĺtali žiletky. Neustále spôsobuje explózie hnusu, nalieha na pridelenie pocitu či názoru, ktorý svojou formou automatického písania uvádza do zmäteného tanca brainstormingu. Pritom svojou podstatou a koncom ide o hlboko humanistický román, ktorého veľkosť len pozlatil skvelý preklad.

Príbeh sa odohráva v roku 1953, vo františkánskom kláštore na juhovýchode Holandska, na nemeckých hraniciach. Je o mladom učiteľovi, ktorý spočiatku nastúpi do kláštora ako nemčinár, má pomerne dosť voľnosti. Neskôr sa z neho stane dievča pre všetko, dozorca a pomáhač. Je svedkom neľudských a fašistických praktík podaktorých ctihodných spolubratov, ktorí zneužívajú a trýznia svojich zverencov. Kniha krásne ukazuje tuposť, dogmatizmus, obmedzenosť, zadubenosť a skostnatenosť cirkevnej mašinérie. Navyše je tam aj príbeh lásky s pôsobivo opísaným milostným aktom. Veľmi dobre a osobito napísané. Chvíľu som si na autorov štýl písania zvykal, ale nakoniec sa to poddalo. Skončilo sa to dobre, našťastie. Len nechápem, prečo to protagonistovi trvalo tak dlho, hm. Asi aby bolo o čom písať, hehe...