Don't Let The Forest In

Pokud jste právě otočili poslední stránu a teď se mračíte a zíráte do zdi je vše jak má být. Tak toto píše autora ve svém poděkování a přesně to jsem po dočtení dělala, jenže mě u toho ještě tekly slzy. Tohle bylo temné, bolavé, ale krásné. Jsem moc ráda, že jsem po této knize konečně sáhla. Moc doporučuji.

Austrálska autorka C. G. Drews prichádza po niekoľkoročnej odmlke s novým príbehom. Vďaka tomu môže opäť zažiariť jej podmanivý štýl, ktorým čitateľa dokáže doslova prikovať k stoličke. Na rozdiel od jej predchádzajúcich kníh sa tentoraz rozhodla pre úplne iný žáner. Doterajšiu fikciu vymenila za temnú fantastiku premiešanú s hororom. Ide o pomerne veľkú zmenu, ktorá mohla skončiť len dvomi spôsobmi a mnohí očakávali skôr tú katastrofu. Tieto neprajné scenáre sa však nenaplnili. Pretože v žánri, v ktorom rozhoduje atmosféra a sugescia, autorkin um ešte väčšmi vynikol. Prakticky niekoľkými vetami dokázala čitateľa zaujať. Nastolila znepokojivú a pochmúrnu atmosféru. Vyvolala dojem, že sa deje čosi zlovestné a v lesoch číhajú monštrá. No nielen tam. Aj vnútri jej postáv. Andrew a aj Thomas pritom majú svoje problémy. Drews nezvykla prikrášľovať život. Skôr sa zaoberala jeho horšími stránkami. Takže sa nezdráha písať ani o tých škaredších záležitostiach. Vďaka tomu je rozprávanie o čosi pochmúrnejšie a atmosféra zase temnejšia. Okrem toho však napriek kulisám získava ostrú reálnosť, ktorá tne do živého. Ukazuje teda, že život nie je vždy pekný alebo príjemný. Jej postavy zakopávajú, riešia problémy a mnohokrát sa zdá, že sú obeťami okolností. Je jednoduché držať im palce a súcitiť s nimi. O to väčšmi, že sa nevyhrievajú len v sebaľútosti, no snažia sa svoj život aspoň čiastočne zlepšiť. Pretože tam, kde je vôľa, sa nájde aj cesta. Lebo žiadna temnota netrvá večne. Na pozadí týchto osobných tragédií sa odohráva aj sugestívne temné dobrodružstvo o boji s monštrami. Nielen tými vnútornými, ktoré Drews tak často spomína. Ale aj tými skutočnými. Tými, čo vyliezajú z lesa a zabíjajú ľudí a všetkých ohrozujú. Presne tie príšery, ktoré okrem Andrewa a Thomasa nikto nevidí. A záchrana všetkých tak sedí práve na ich pleciach. Postupom stránok pribúda nebezpečenstiev, atmosféra hustne, až by sa dala krájať. Napätie nádherne graduje. Čitateľ medzitým premýšľa, čo presne sa deje. Ide o skutočnosť? O metaforu? Tieto a podobné otázky si pokladá počas čítania a háda, čo sa asi deje. Niektorí to možno aj uhádnu. No to si overia až v úplnom závere, vo vypätej situácii, ktorá môže skončiť veľmi škaredo. A bez ohľadu na to, či rozuzlenie prekvapí alebo nie, bude zrazu celá kniha pôsobiť inak. Román Don’t Let the Forest In láka na sugestívne rozprávanie s temnejším ladením. Autorka sa venuje tematike monštier okolo nás i v nás. Navyše nezatvára oči ani pred smutnejšími stránkami života. Je pomerne stručná a dovolí čitateľovi o prečítanom premýšľať. A až do úplne posledných strán sa jej darí tajiť, čo sa vlastne deje.